V oblasti súčasnej masmediálnej kultúry sa stále stretávame s rovnakými obrazmi, problémami a symbolmi ako naši predkovia. Tieto archetypálne symboly sú zakódované v ľudskej psychike od počiatku a opakovane ich nachádzame v literatúre, dráme a epike. Reprezentujú sanatana dharmu - večnú prirodzenosť duše ktorá aj napriek tomu že zabudla na svoj večný vzťah s Bohom, stále reflektuje svoj vzťah k nemu pervertovaným spôsobom ktorý môžeme nájsť napríklad aj v dnešnej kinematorgrafii.

Ako príklad môžeme uviesť archetyp starca – učiteľa, ktorého nájdeme na plátne v postavách: Gandalfa, Dumbledora, Yodu, Oogwaya, Splintera či dalších postáv podobného rangu. Okrem základnych archetypálnych postáv existuje pôvodný a večný vzťah živej bytosti s Najvýššiou Božskou Osobou ktorý reprezentuje najšílnejší archetyp. Hrdinu - osloboditeľa. Jedná sa o archetyp na ktorý je spolah, ktorý chráni svojich oddaných a ktorý oplýva šiestimi význačnými cnosťami ktoré opisujú védy.




1. Odriekaním

2. Mocou

3. Učenosťou

4. Slávou

5. Bohatstvom

6. Krásou




Tento archetyp hrdinu - osloboditeľa sa na filmovom plátne snaží udržať cnosti, ochranu spravodlivých a je hrozbou pre tých ktorí narušujú prirodzené zákony a metafyziku sveta a chcú ju priviesť do nekonvečnych civilizáciou vytvorených umelých hodnôt.

Týchto šesť vlastností v plnej miere vlastní jedine Šrí Krišna. Pre nás samých je táto Osoba výsosné dôležitá. Prirodzene je nutnosť v nás hľadať túto Osobu, našou pôvodnou nutnosťou hľadať Boha. Ale ak túto Osobu hľadáme v ľudskej predstavivosti tak ho nájdeme v lacnej podobe v postavách ako:




Neo (Matrix)

Aragorn (Pán prsteňov)

Luke Skywalker (Star Wars)

Harry Potter

Walker, texaský ranger

Naruto

Temný rytier

Nathan Algren (Posledný samuraj)

Peter Parker (Spiderman)

Samuraj Jack

a mnoho ďalších.




Je zaujímavé vidieť ako sú niektoré postavy typicky označované za "vyvolené" ako je to napr. u Aragorna, Nea, Luka, Naruta... A taktiež je vyskytujúci sa prvok aj: "I believe in you" Verím v teba, vyjadrenie ktoré sa skôr používa v súvislosti s Bohom a nie so svetskou osobou. Na plátne to vidíme v prejavoch v ktorom je aj celá dedina takto oddaná danej osobe (napr. u Naruta) pretože oplýva vyššími cnosťami-mocou ktoré poskytujú živej bytosti ochranu a bezpečie. Tieto cnosti neobsahujú umelo vytvorené štruktúry (ako napr. vláda, zákon) ale poskytujú ich jedine osoby ktoré udržujú štruktúry ich vlastným pričinením. Slová verím v teba označujú to, čo daná osoba reprezentuje. Pôvodne vlastnosti Boha sú všeprítažlivé, pretože sú transcendentálne a mimo kvalít hmotnej prírody. Boh je za každých okolností všedobrý, strážca spravodlivosti a morálky.




Na plátne tieto svetské osoby ich autorovia často vykresľujú ako niekoho, komu sa môžete odovzdať, na koho sa dá spoľahnúť a kto je ochrancom spravodlivosti a cnosti. Tieto osoby reprezentujú tak povediac toho, kto vie ako dosiahnuť šťastie a mier pretože oni sami o sebe sú príkladom toho čo reprezentujú – správnosť, oddanú službu. Táto potreba silného archetypálneho symbolu je najväčšou potrebou živej bytosti bez ktorej sa duša prakticky zvnútra rozkladá aj napriek tomu že telesne a mentálne môže naďalej fungovať. Narušenie hodnôt živej bytosti a uprednostnenie matérie pred vzťahmi a zrelosťou pochopenia metafyziky a služby voči ostatným sa prejaví na danej osobe v podobe vnútorného nešťastia a hľadania útočiska v hmote, zmyslovom pôžitku - hedonizme. Tento stav hedonizmu je opak cnosti, odriekania a chuti v živote z oddanej služby. Je absolútnym kontrastom k materialistickému spôsobu života. Oproti tomu táto chuť z oddanej služby Krišnovi je vyššia pretože sa nezakladá na styku s matériou, ale na Vzťahu medzi živou bytosťou a Bohom ktorý sa prejavuje bezpríčinnou oddanosťou - láskou ktorej je (Boh) Kršna jediným a originálnym príjemcom. Šťastie ktoré pramení zo styku zmyslov zo zmyslovými predmetmi je dočasné, prelietavé a nestále kým šťastie z oddanej služby Bohu je nezávisle na vonkajších podmienkach a osoba v ňom môže pokračovať či sa už z materiálnej stránky nachádza v dobrých či zlých podmienkach. Šťastie z transcendentálnej služby Krišnovi si ale vyžaduje zmenu životného zamerania na základe vedeckého procesu sanatana dharmy pomocou duchovného učiteľa a správnej spoločnosti.




Ak osoby nemajú poznanie o pôvodnej Najvyššej Božskej Osobnosti Krišnovi a jeho podobe, zábavách, činnostiach, cnostiach a nekonečnom majestáte tak hľadajú útechu v lacných napodobeninách ktoré nájdeme na filmovom plátne v podobe b-čkových postáv ktoré neovplývajú moc veľkými cnosťami pretože ani tí, ktorý ich vykresľovali nedokázali zachytiť transcendentálne rysy ktorými oplýva Bhagavata - veľká osoba.




Ešte nižší štandard je ak hľadáme Boha vo svojom falošnom egu, v predstave vlastnej osoby a to ako jedná voči svojmu okoliu. Vtedy nás ovládajú túžby po sláve a túžba po tom byť rozoznaný. V takomto prípade si ako jedinci o sebe myslíme že to, čo nás urobí šťastnými je to, že sami zo seba budeme chcieť vytvoriť “boha”, a byť čo najviac nezávislý a sebestačný. To však v matérii nefunguje. Nakoniec je každý porazený hmotnou prírodou a postupne ho nezdolateľný čas prinúti k tomu, že sa stane viac a viac závislým na ostatných ľuďoch čím prirodzene spokornie a začne hľadať útočisko aj mimo seba samého. Na nešťastie je to však v súčasnosti len partner/ka, rodina či svetská inštitúcia kde hľadá takáto osoba útočisko.




Boh v našom živote nie je len symbol či archetyp o ktorý by sme mali usilovať, Boh je najmä Osoba a tiež má svoje návyky a veci ktoré ho môžu transcendentálne potešiť. Narozdiel od nás sú však jeho návyky Absolútne a nepodliehajú štyrom nedokonalostiam ktoré sú:




1. dopuštanie sa chýb

2. vplyv ilúzie

3. sklon podvádzať seba a ostatných

4. obmedzenosť nedokonalými zmyslami




Transcendentálne poznanie o Bohu sa dostalo na západ prakticky len pred nedávnom... Prečo je na svete v 21.storočí teraz toľko nových filmov o tzv. Zobudení, spasiteľovi... O reinkarnácii, ilúzii? Tieto výjavy nachádzame na plátne v podobe ukážok ako: Matrix, Inception, Cloud Atlas, Batman, I Origins, atď. Všetky tieto body naznačujú že védska kultúra pomaly ale isto začína mať priamy dopad na svetovú mentalitu a jej vývoj. Téma reinkarnácie či potreba služby Krišnovi (Bohu) sa tak dostáva do spoločnosti a neustále napáda starú relativisticku paradigmu postmoderny ktorá sa ťahá svetom už od čias Rosseauovského sentimentalizmu. Za to všetko vďačíme Bhagavatovi: Šrílovi Prabhupádovi, jeho vedeniu a neuveriteľnej literatúrnej hodnote v podobe množstva kníh nabitých transcendentálnym posolstvom.




– Ananda Cinmaya-rasa Das, Vaišnava, filozof a vizuálny rozprávač





Bhagavadgíta: 

Cokoliv dělá velký člověk, dělají pak i obyčejní lidé. Celý svět následuje vzor, který svým příkladem stanoví.

Význam: Lidé obvykle potřebují nějakého vůdce, který by je učil vlastním chováním. Vůdce nemůže učit lidi, aby přestali kouřit, jestliže je sám kuřák. Pán Caitanya prohlásil, že než začne učitel vyučovat, má se sám chovat, jak je požadováno. Ten, kdo vyučuje tímto způsobem, je ācārya neboli ideální učitel. Učitel se tedy musí řídit zásadami śāstry (písma), aby učil obyčejné lidi. Nemůže si vymýšlet pravidla, která odporují zásadám zjevených písem. Manu-saṁhitā a podobné zjevené spisy jsou považovány za standardní knihy, kterými by se měla lidská společnost řídit. Učení vůdce se tedy má zakládat na zásadách těchto autoritativních śāster. Ten, kdo se chce zdokonalit, musí dodržovat standardní pravidla po vzoru velkých učitelů. Také Śrīmad-Bhāgavatam dokládá, že je třeba kráčet ve stopách velkých oddaných — tak je možné dosahovat pokroku na cestě duchovní realizace. Král či hlava státu, otec a učitel jsou považováni za přirozené vůdce nevinných lidí. Všichni tito vůdci mají velkou zodpovědnost vůči těm, kteří na nich závisí, a proto musí být dobře obeznámeni se standardními knihami obsahujícími morální a duchovní zákony. 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár