Ráno po tom, čo som sa zabil, som sa zamiloval. Nie do dievčaťa na ulici alebo do nejakej celebrity. Nie do každodennej bežkyne alebo predavačky v obchode, ktorej stále padali avokáda von zo sáčku. Zamiloval som sa do svojej matky a do spôsobu akým sedela na podlahe v mojej izbe držiac každý kameň z mojej zbierky v rukách až kým nestmavol od potu. Zamiloval som sa do svojho otca vonku pri rieke, keď vkladal môj odkaz do fľaše a hodil ju do prúdu. Do mojej sestry, ktorá kedysi verila na jednorožcov, a ktorá teraz sedí v školskej lavici snažiac sa zúfalo veriť, že stále žijem.

Ráno po tom, čo som sa zabil, som išiel von s mojím kamarátom ktorý mi zvykol často rozprávať tie jeho vtipné príhody pri venčení psa. Sledoval som ako sa jeho psovi mykal chvost keď okolo preletel vták, alebo ako sa rozbehol pri pohľade na mačku. Videl som jeho roztomilý pohľad, keď dobehol ku paličke a otočil sa aby nás pozdravil a ako sa stále chcel s ňou hrať, ale tam kde som stál ja ma nevidel. Bol som tam keď okoloidúci ľudia hladili jeho ňufák a on sa rozplýval pod ich dotykmi, tak ako kedysi pri mojom.

Ráno potom, čo som sa zabil, som išiel späť na dvor susedov, kde som ako malý zanechal svoje stopy v cemente a pozoroval ako miznú. Otrhol som niekoľko ľalií, vytrhal pár burín a sledoval staršiu ženu cez jej okno na dome, ako číta noviny so správou o mojej smrti. Videl som jej manžela fajčiť cigaretu na dvore a potom jej prinášať denné lieky.

Ráno po tom, čo som sa zabil, som sledoval vychádzať slnko. Každý oranžový strom sa otvoril ako ruka a dieťa na ulici ukazovalo prstom svojej matke červené mraky.

Ráno potom, čo som sa zabil, som sa vrátil do márnice k svojmu telu a snažil som sa mu dohovoriť. Povedal som mu o avokádach a stopách v cemente, rieke a jeho rodičoch a sestre. Povedal som mu o východe slnka, kamarátovi, psovi a nádhernej prírode.

Ráno potom, čo som sa zabil, som chcel znova žiť, ale už bolo neskoro.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár