Šrí Šrímad A.Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda prišiel na tento svet 1. septembra 1896 v Kalkate, v Indii. Svojho duchovného majstra, Šrílu Bhaktisiddhántu Sarasvatího Gósvámího, stretol prvýkrát v tom istom meste v roku 1922. Bhaktisiddhánta Sarasvatí, ktorý je význačným predstaviteľom Védskej filozofie oddanosti a zakladateľom 64 Védských chrámov určených k propagovaniu vaišnavskej kultúry a filozofie (Gaudíya Math), si vzdelaného mladého muža obľúbil a presvedčil ho, aby svoj život zasvätil rozširovaniu Védskeho poznania. Šríla Prabhupáda sa stal jeho žiakom a o 11 rokov neskôr bol v Allahabádu obradne zasvätený. 

Už pri ich prvom stretnutí v roku 1922 požiadal Šríla Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákura svojho budúceho žiaka Šrílu Prabhupádu, aby šíril Védsku múdrosť v angličtine. V nasledujúcich rokoch napísal Šríla Prabhupáda komentár k Bhagavad-gíte, podporoval Gaudíja Math a v roku 1944 začal sám vydávať anglicky písaný štrnásťročník "Návrat k Bohu" (Back to Godhead). Robil redakčné úpravy, prepisoval rukopisy, obstarával korektúry a dokonca osobne rozdával jednotlivé čísla. Tento časopis teraz vydávajú ďalej jeho žiaci v rôznych jazykoch na celom svete. 

 V roku 1947 odmenila Gaudíja-vaišnavská spoločnosť Šrílu Prabhupádu za jeho učenosť a oddanosť titulom "Bhaktivédánta". 

V roku 1950, vo veku 54 rokov, zanechal Šríla Prabhupáda rodinného života a odišiel do ústrania, aby mohol venovať viac času štúdiám a písaniu. Odišiel do posvätného mesta Vrindávanu, kde žil za veľmi skromných podmienok v historickom chráme Rádhá-Dámódara. Tu sa niekoľko rokov venoval písaniu a dôkladnému štúdiu. V roku 1959 prijal stav odriekania (sannjasa). V chráme Rádhá-Dámódara začal pracovať na svojom životnom diele, mnohozväzkovom preklade a výklade 18 000 veršov Šrímad Bhágavatamu (Bhágavata Purány). Tu tiež napísal knižku "Jednoduchá cesta na iné planéty". 

V roku 1965, po vydaní prvých troch zväzkov Šrímad Bhágavatamu, odišiel Šríla Prabhupáda na lodi do New Yorku. Bol prakticky bez peňazí, ale veril v úspech posolstva svojho duchovného majstra. V ten deň, keď pristál v Amerike a videl šedivú hmlu nad vrcholkami mrakodrapov, si do denníka zapísal: „Môj milý Krišna, som si istý, že keď toto transcendentálne posolstvo prenikne do ich sŕdc, naplní ich radosťou a tak budú oslobodení od všetkého nešťastia." Mal 69 rokov, bol sám a nemal prakticky žiadne hmotné zázemie. Jeho bohatstvom bolo duchovné poznanie a oddanosť, ktoré mu boli zdrojom nevyčerpateľnej sily a inšpirácie. 

Harvey Cox, spisovateľ a teológ z harvardskej univerzity o ňom napísal: „Vo veľmi pokročilom veku, keď väčšina ľudí už len spí na vavrínoch, sa vydal splniť prianie svojho duchovného učiteľa a odišiel na náročnú cestu do Ameriky. Šríla Prabhupáda je samozrejme jedným z tisícov učiteľov, ale zároveň je výnimočný - je jedným z tisíc, možno jedným z milióna." 

V roku 1966 založil Šríla Prabhupáda Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Krišnu (International Society for Krishna Consciousness, ISKCON), čo je oficiálny názov hnutia Hare Krišna. V nasledujúcich rokoch sa k nemu pripojili desiatky tisíc nasledovníkov, založil viac ako 100 chrámov a ášramov a vydal mnoho kníh. Jeho úspech je výnimočný tým, že dokázal preniesť starovekú indickú duchovnú kultúru do západného sveta 20. storočia. 

V roku 1968 poslal Šríla Prabhupáda tri manželské páry, aby priniesli vedomie Krišnu do Anglicka. Najprv sa o nich starali hinduistické rodiny, ktoré si vážili ich poslanie, ale čoskoro prenikli do podvedomia všetkých obyvateľov Londýna svojim kirtanom na Oxford Street. V novinách sa začali objavovať články: „Haré Krišna znie Londýnom“ a mahámantra si získala popularitu. Člen skupiny Beatles George Harrison, ktorý vedel o Šrílovi Prabhupádovi a mahámantre už pred príchodom oddaných do Anglicka, zariadil nahranie a vydanie LP platne u gramofónovej spoločnosti Apple Records a Haré Krišna mantra sa stala hitom v mnohých krajinách. 

Keď Šríla Prabhupáda prišiel do Anglicka, stal sa hosťom Johna Lennona, pretože oddaní ešte dokončovali práce na londýnskom chráme neďaleko Britského múzea. V novembri 1969 chrám slávnostne otvorili – bol to prvý chrám Rádhy a Krišnu v Európe. Hnutie silnelo. George Harrison daroval Šrílovi Prabhupádovi nádhernú vidiecku usadlosť, ktorá sa teraz nazýva Bhaktivedanta Manor a je hlavným strediskom hnutia Haré Krišna v Anglicku. 

Mnoho nových oddaných Krišnu sa začalo objavovať vo všetkých svetových veľkomestách pri verejnom kirtane a šírení Prabhupádových kníh. Vo všetkých častiach sveta začali organizovať prednášky a festivaly a rozdávať milióny porcií prasádam, lahodného jedla obetovaného Krišnovi. ISKCON tak určite ovplyvnil životy stoviek tisíc ľudí. AL Basham, jeden z popredných odborníkov v oblasti indických dejín a kultúry, napísal: "Hnutie Haré Krišna vyrástlo takmer z ničoho počas necelých 20 rokov a je teraz známe na celom Západe. To je dôležitá udalosť v dejinách západného sveta." 

Napriek svojmu pokročilému veku usporiadaval Šríla Prabhupáda mnoho kazateľských ciest, ktoré ho zaviedli do šiestich svetadielov, a počas iba dvanástich rokov štrnásťkrát obišiel celý svet. Napriek namáhavému programu nikdy neprestal písať. Jeho spisy tvoria celú knižnicou Védskej filozofie, náboženstva, literatúry a kultúry. 

Šríla Prabhupáda inšpiroval svojich žiakov, aby zakladali poľnohospodárske farmy po celom svete a vytvárali spoločenstvo podľa Védskych zásad. Tiež si prial zaviesť do škôl Védsky systém základného a stredného vzdelania a v roku 1978 už bolo založených viac ako 10 takýchto škôl v rôznych častiach sveta. 


Šríla Prabhupáda dal tiež podnet na výstavu rozsiahleho medzinárodného strediska v Šrídhám Májapure, v západnom Bengálsku. Na tomto mieste sa stavia mesto, ktoré bude ukážkou Védskych duchovných hodnôt. Podobnými projektami sú Medzinárodný dom pre hostí a chrám Krišnu a Balaráma vo Vrindávane. Sú to strediská, kde ľudia z celého sveta získajú bezprostredné poznatky o kultúre vaišnavizmu. Najvýznamnejším prínosom Šrílu Prabhupádu sú jeho knihy. Ich vierohodnosť, hĺbka a jasnosť je vysoko oceňovaná akademickými kruhmi. Garry Gelade, profesor na filozofickej fakulte univerzity v Oxforde, o nich napísal: "Tieto knihy si ľudia musia vážiť. Zapôsobia na každého, kto ich bude čítať s otvorenou mysľou, bez ohľadu na jeho vieru či filozofické zameranie." Dr. Larry Shinn, dekan fakulty vedy a umenia na Bucknellovej univerzite, vyhlásil: "Prabhupádova osobná zbožnosť mu dáva skutočnú autoritu. Preukazoval dokonalú znalosť písiem a neobvyklú hĺbku realizácie. Dal nám výnimočný príklad, pretože skutočne žil tým, čo učil." 

Knihy Šrílu Prabhupádu boli preložené do desiatok jazykov. V roku 1972 bolo pre vydávanie jeho diel založené vydavateľstvo The Bhaktivedanta Book Trust (BBT), ktoré je dnes najväčším vydavateľstvom kníh v oblasti hinduistického náboženstva a filozofie. Počas svojho života Šríla Prabhupáda osobne dohliadal na rast spoločnosti (ktorá sa rozvinula v celosvetové hnutie s viac ako stovkami stredísk, školami, chrámami, vedeckými ústavmi, poľnohospodárskymi usadlosťami, sieťou vegetariánskych reštaurácii), ktorá ale bohužiaľ niekoľko rokov po jeho smrti začala stagnovať a následne upadať vplyvom momentálneho vedenia, ktoré sa očividne odklonilo od Prabhupádu a budúcnosť má, takú ako má napr. katolícka cirkev.

Na margo: 



 


Screenshot
 

» reinkarnacia.sk/zivot-pochadza-...

 Napínavý príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár