Botticelliho anjel

Bezvýznamná krása, v boji so žiarom slnka,
Na tvojich očiach, sa hypnotizuje svet,
milióny svetiel, milióny úsmevom,
náruče, tiché ruky ktoré ťa chcú vlastniť

Vnútri temnoty, si stratil všetku nádej
pravda a viera, je stále nevypovedaná
tam kde neostala žiadna nádej,
skrúca sa duch do bolestivého klbka

V mene svätosti, ruka v ruke, spoločne,
putuje obeť s vyvoleným celé milénia,
je ako had, ktorý sa moce v jeho vlasoch,
ako trne ktoré začali vyrastať z podstaty
Ako krik za zosnulým

A v tej temnote, sa stráca všetka nádej,
je ako pohltená a strávená vnútrom hriechu,
Len nechaj ten plamienok letieť vyššie,
až ho niekto zazrie ako vyhasnutý živôtik

V priestoroch pod svetom, v bahne života,
pod svetom tých najmenších a nevinných,
Hlboko v zemi, z ktorej si vzišiel,
Dívaš sa hore k svetu, skrz plátno bielych kostí
ako sito cez ktoré čistíš svoju dušu

Je ako jed, ktorý ti steká do očí,
Zmýva farbu z plátna a svätosti,
všetku krásu a obrazy slnka ktoré strpíš,
na tvojich krokoch závisí život,
V obraze toho, ktorý sa ho dotkol,
pre jeho lásku, a mienenú spravedlnosť
tvár Botticelliho anjela umiera v bolesti.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu