Keď fúkam do púpavy
S nami ujdú listy leta. Bezzubé deti smejú sa. Smútkom koňa dlane jemne zvráskavené prejdú po chrbte ohnutom. Dotyk. Pohyb. ... Ďalej »
Ruka z okna v daždi
Nad mestom sa čnejú mračná, nebo svieti temnotou. Vo vzduchu cítiť ozón. Vystrčím ruku z okna, viem, že nespadnem. Kvap. Kvap. Kvap. Koža sa ohne. Do stredu dlane zbehnú sa po prstoch tri kvapky. Spoja... Ďalej »
Pseudoblog, 12. 4. 2008 21:49 3
Jedenásteho júna
keď gorálky roztopia sa v sne o mliečnom balóne, nad mestom sa budú týčiť cencúľové veže hanby za stratených vojakov. ... Ďalej »
Aluminium aneurysm
Cítim krysu so všetkou krásou hliníkovou. Masou vody zaplavím jej chabé telo. Bude trepať nožičkami. Krásne. Dlho. Na tvári jej spočinie výraz vnútornej harmónie.... Ďalej »
,,. zuby,,.
klavírne sonáty zahrali jazyky a tam sa vytratím, v tebe, Mrázik prejde po chrbte a broskyňa sa kotúľa po horizonte ... Ďalej »
La lumiere du réverbere
Les passants entrent, s' envolent les âmes. On voit leur ombres et puis... tout s' éteint. Ďalej »
Z mojej veľkej modrej knižky (málo)
Všade hluk, svetlo škrieka. Z úst do úst lanko prevliekam. Som tam, kde chcem byť. On to nevidí. Slepý je, ... Ďalej »
To popoludnie
V izbe sedelo dieťa. Vlásky v čele, nohavice na traky, sandálky. Držalo sa za kolienka. Váľalo sa po sivom koberci. Na okne sedela biela mačka s modrými očami. Spokojne sledovala dážď. Na stole... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 6. 4. 2008 22:03 3
Komín,,. a vlhkých 8:00 ráno.
K oblohe stúpala para z chodníkov a kanálov. Do toho sa miešal hustý sivý dym z komína. Kto tam kúri? Topánky klopú po asfalte, nohy sa striedajú: ľavá, pravá, ... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 4. 4. 2008 18:44 2
Tri limeriky
Bol jeden pán zo Žiliny, čo rád čuchal piliny. Prešiel ho traktor, a to celkom hladko. Toho pána zo Žiliny. Jeden pes z Londýna ... Ďalej »
Pseudoblog, 3. 4. 2008 18:08 2
Smiech plaču
Biela osamelá, štyri postavy. Piata posmutnela, boli ohavní. Nekonečno, šírka, dĺžka, hnedou brečkou kreslí tužka. Prázdne stromy, duše kalné,... Ďalej »
Zahryznutie
padajú mi slzy stratených mihalníc zahorknutým hrdlom stekajú v hmle odchádza vidiečan niekam preč nevie kam asi tam kde ho nechajú neuvidí viac krásu tých červených... Ďalej »
