Sny sú najkrajšou vecou v živote. A keď sa napĺňajú sú ešte krajšie. No človek by nebol človekom, keby nemenil názor. Keby sám "nedospieval", keby nezahadzoval sny, ktoré ho robili človekom. Mám všetko. Možno nie som zdravá, ani úspešná, či krásna. Ale mám úžasných rodičov, priateľov, ktorí sa starajú o to, aby som nestratila pokoj zo srdca a úsmev z tváre. Vzdelávam sa na jednej z najlepších škôl, aby bola moja budúcnosť plná pokoja, aby som sa nikdy nemusela báť čo dám do úst a aby som nemusela lietať z Tesca do Lidla podľa zľavových letákov.
Mám vieru v Boha, ktorá mi svieti aj na najtmavšie kúty dlhej cesty do večnosti. A predsa, predsa rozmýšľam " ČO AK?". Nepokoj je tým najväčším zabijakom radosti. Nie, nie som smutná, ale necítim v sebe radosť, že som tým, čím som. Hej, možno rozmar pubertiaka, možno múza umelca, alebo len myšlienka čo ťaží srdce pätnásť ročného dievčaťa, ktoré chce v živote niekoho spraviť veľkú vec.
No občas, je asi lepšie letieť v pocitoch, snoch a spomienkach. Len tak, bez zapnutého rozumu, len tak s rozsvieteným srdcom a občas aj s veľkým balením vreckoviek. Možno je lepšie ďakovať za to všetko zlé, čo som dostala. Veď bez toho, by som nemala toľkých milovaných, bez toho by som možno dnes neťukala do klávesnice svoje myšlienky. Ďakujem, nezaslúžim si ani zrniečko z minút, ktoré som dostala do daru. a preto neplačem nad tým, čo som nespravila. Každé rozhodnutie bolo to moje, moje srdce rozhodlo a ono je to, ktorému musím veriť. Jedine srdce ma nikdy nesklame, vždy bude na mojej strane. Lebo v ňom sú moji najdrahší, lebo v ňom sídli Kristus. Nech to bude akokoľvek, nech sa bude diať čokoľvek v mojom živote, všade chcem mať so sebou svoje srdce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár