však si aj vy myslíte, že nie je nič zlé na tom, aby 12 ročné dieťa navštívilo psychológa alebo čo, aby sa nesprávalo úplne kokotne? ja neviem, rodičia ho väčšinu času vôbec nezvládajú, ale keď to zopakujem niekoľkokrát, zoberte ho niekam,
Komentuj
8 komentov
1
kaylee
21. 5.mája 2015 22:15
pokial je clovek (aj ked nevedome) sam sebe prekazkou v rozvoji tak je to rozhodne dobry napad
2
@kaylee nooo konečne so mnou niekto súhlasí.
ako ja o ňom netvrdím, zle je psychicky chorý (okej tvrdím, ale tak viete ako) a viem, že je to puberta ale proste nemyslím si, že je dobré nechať každé decko len tak, veď sa s tým čo sa mu deje v hlave vysporiada.
proste ja ho strašne moc milujem a nemôžem sa pozerať na to ako sa mu dejú tie isté veci čo mne a ani jemu nikto nepomáha. a ja neviem ako mu mám pomôcť sama.
ako ja o ňom netvrdím, zle je psychicky chorý (okej tvrdím, ale tak viete ako) a viem, že je to puberta ale proste nemyslím si, že je dobré nechať každé decko len tak, veď sa s tým čo sa mu deje v hlave vysporiada.
proste ja ho strašne moc milujem a nemôžem sa pozerať na to ako sa mu dejú tie isté veci čo mne a ani jemu nikto nepomáha. a ja neviem ako mu mám pomôcť sama.
5
@amikadze vôbec.
pred pár týždňami keď mal zase niektorý zo svojich výstupov, som mala asi 5 minútový monológ o tom, že by sa nad sebou mohol zamyslieť a snažila som sa byť kľudná, ani som nehúkala a normálne argumenty som používala (lebo keď sa na neho kričí tak to má úplne opačný efekt, asi ako u väčšiny ľudí, ale on je hrozne háklivý na to)... no a chlapec na mňa len tým svojím ksichtom arognatným pozeral a krútil hlavou a robil "mhm mhm" a proste čudujem sa že som nevybuchla vtedy.
a teda viem, že na to treba ísť skôr z tej strany, že "prečo sa správaš tak, ako sa správaš" a nie "nesprávaj sa tak", ale on so mnou nie je schopný takto komunikovať, prinajlepšom mi povie "lebo" alebo ma pošle doriti.
s mamkou sa vie aj baviť, ale tieto ich rozhovory a prehovory do duše nikdy nevydržali viac ako pár dní, lebo mamka sa dá potom zase zlomiť jeho vydieraním... tatko je dosť veľa kvôli práci preč a keďže toto hovädo je najmladšie a jediné plánované a chcené dieťa, na ktorého výchove sa tiež nemohol kvôli práci až toľko spolupodieľať, je to jeho miláčik (tým nechcem povedať, že je nejaká nerovnosť medzi nami deťmi- to som si myslela, keď som bola malá ale viem že to tak nie je) a aby nemal svoje záchvaty a výbuchy, tak mu radšej urobí po vôli a keď už to nevydrží, tak zase vrieska- čo neni dobré ani jedno z toho.
takže preto si myslím, že mu treba nejakú ďalšiu nezainteresovanú osobu. nechcem o ňom tvrdiť, že má nejakú poruchu, ale myslím si, že to pedagogicko-psychologické poradenstvo, čo je v každom okresnom meste hádam má nejaké opodstatnenie a občas treba využiť jeho služby.
ale zbytočne o tom budem hovoriť tu. a mne to v podstate (pokiaľ sa chcem venovať len svojmu blahu) môže byť jedno, za týždeň môžem odísť z domu a neriešiť to, kto ho bude znášať. ale ja to chcem vyriešiť kvôli nemu, lebo viem, aké to je, keď si prenášaš nejaké traumy niekoľko rokov a nemáš to ako a ským zdieľať.
pred pár týždňami keď mal zase niektorý zo svojich výstupov, som mala asi 5 minútový monológ o tom, že by sa nad sebou mohol zamyslieť a snažila som sa byť kľudná, ani som nehúkala a normálne argumenty som používala (lebo keď sa na neho kričí tak to má úplne opačný efekt, asi ako u väčšiny ľudí, ale on je hrozne háklivý na to)... no a chlapec na mňa len tým svojím ksichtom arognatným pozeral a krútil hlavou a robil "mhm mhm" a proste čudujem sa že som nevybuchla vtedy.
a teda viem, že na to treba ísť skôr z tej strany, že "prečo sa správaš tak, ako sa správaš" a nie "nesprávaj sa tak", ale on so mnou nie je schopný takto komunikovať, prinajlepšom mi povie "lebo" alebo ma pošle doriti.
s mamkou sa vie aj baviť, ale tieto ich rozhovory a prehovory do duše nikdy nevydržali viac ako pár dní, lebo mamka sa dá potom zase zlomiť jeho vydieraním... tatko je dosť veľa kvôli práci preč a keďže toto hovädo je najmladšie a jediné plánované a chcené dieťa, na ktorého výchove sa tiež nemohol kvôli práci až toľko spolupodieľať, je to jeho miláčik (tým nechcem povedať, že je nejaká nerovnosť medzi nami deťmi- to som si myslela, keď som bola malá ale viem že to tak nie je) a aby nemal svoje záchvaty a výbuchy, tak mu radšej urobí po vôli a keď už to nevydrží, tak zase vrieska- čo neni dobré ani jedno z toho.
takže preto si myslím, že mu treba nejakú ďalšiu nezainteresovanú osobu. nechcem o ňom tvrdiť, že má nejakú poruchu, ale myslím si, že to pedagogicko-psychologické poradenstvo, čo je v každom okresnom meste hádam má nejaké opodstatnenie a občas treba využiť jeho služby.
ale zbytočne o tom budem hovoriť tu. a mne to v podstate (pokiaľ sa chcem venovať len svojmu blahu) môže byť jedno, za týždeň môžem odísť z domu a neriešiť to, kto ho bude znášať. ale ja to chcem vyriešiť kvôli nemu, lebo viem, aké to je, keď si prenášaš nejaké traumy niekoľko rokov a nemáš to ako a ským zdieľať.
7
je to asi vekom za pár rokov sa na tom bude smiať keď mu budeš hovoríť aký bol
8
to tak byva, ze jebnuty chlapec je ,,zivy'' a jebnute dievca je jebnute. nic si z toho nerob. raz umries a tieto rodove diskriminacie sa ta uz nebudu tykat.
Napíš svoj komentár