O štvrť na šesť ráno sa mi z mobilu ozval prednastavený budík s optimistickou skladbou "Láska moja desi?!". Navzdory tomu ,že som nebol vyspatý do ružova, ani do žlta, ani do zelena ,ba ani do inej optimistej farby musel som vstať z postele. Musel som ísť totiž brigádovať do trafiky.
Vstal som...
Najedol som sa...
Umyl som sa...
Obliekol som sa... tu nastal menší problém, keďže každá ponožka po ktorej som "šáhol" do šuflíka bola dieravá. Nemal som však na výber ,tak som schmatol tie z ktorých mi vyčnieval čo najmenší počet prstov a behom, behotom som utekal do roboty.
Prišiel som do trafiky, tu som narazil na menšiu nevôlu spoluobčanov pochopiť vete "vypredalo sa" ,no čo už, musel som sa nad to povzniesť.
Pri treťom, som už zabudol dôvody na povznesenie, pri štvrtom som bol už docela rozčúlený ,pričom som sa oblial čajom. Piaty a šiesty boli v pohode. Po návšteve siedmeho ,som tam už sedel nasratý ,nevyspatý, obliaty a ešte ma navyše oziabalo na prsty na ľavej nohe. Nezostávalo mi nič iné, ako sa usmiať a ísť proste ďalej.
Po odrobení siedmich hodín som prišiel domov.
Braček a rodičia boli už hore, pričom na bratovi boli jasné známky toho, že vstal maximálne pred sedem a pol minútami. Čo už, na jeho pošťuchovanie som predbežne zaliezol na záchod, aby som predišiel, tomu že mi dá otec po papuľi za použitie nejakého krásne znejúceho slovenského vulgarizmu.
Behom doby čo som bol na záchode som započul, znejúce "Ááááááááááááu". Otec si pri vyberaní jogurtu z chladničky udrel ruku a vyhovoril sa ,že teda nemôže ísť s mamou večer do divadla. (Keďže už mesiac hovoril ako sa mu tam nechce, tak mu táto príhoda s jogurtom obsahujúcim Bifidus Aktiregularis, alebo ako sa ten ujo volá, padla strašne vhod.)
No nič, s bračekom sme mali teda to šťastie obdržať lístky na balet. Narýchlo som sa pokúsil vymyslieť výhovorku, čo najdôveryhodnejšiu , musím priznať ,že som ju aj vymyslel.
Keďže mi mama povedala, že nie je možné aby som mal tenisový lakeť v kolene, tak mi nezostávalo nič iné ako sa hodiť do gala a hurá na kultúru.
Začiatočné ladenie nástrojov bolo fajn, následujúca scéna detí pri vianočnom stromčeku bola milá, keď na javisko prišli muži v oblekoch a ženy v šatách, tak som si povedal, že "Aha" nemuselo by to byť také strašné... po piatich minútach avšak na pódium prišli MUŽI V PANČUCHÁČOCH a moja eufória vyprchala. Neviem... keby boh chcel aby muži nosili pančucháče, tak by nebol vytvoril ženu, no nie?
Po stovkách otočiek, tančekoch, ohnutiach (pri ktorích bolo vidieť tanečníkom... celý charakter) prišiel záverečný aplaus.
Celú cestu domov, som mal pred očami tie tancujúce gule v pančucháčoch a začínal som mať o seba skutočné obavy.
Nezostalo mi teda nič iné, aby som si doma zapol d porno (pravú heterosexuálna zábavu) a zachránil ten zle vyzerajúce deň... .
"Čo už so mnou? Som optimista!"
Denník
Komentuj
9 komentov k blogu
1
dreamagall
25. 12.decembra 2008 18:55
hehe pobavilo
2
plnohodnotne prežitý deň .. balet a opera je druh kultury, ktorý by som si tiež nechala z radosťou ujsť ..
3
skvelé...tancujuce gule v pančucháčoch inak taký normálny deň, nie?
6
nemyslim si, ze balet je taky zly a nahodou, gule si im vidiet nemohol, oni nosia suspenzor
7
Super sa mi to citalo. Tvoje styl pisania posobi na mna kludne, s inteligetnym humorom a obsah pobavujuco... fajneee
Napíš svoj komentár