„Ano dobre ved´ už idem“ !
Och tie rána nenávidím škola mi začína o 7:30 a tak som chodila s mamou na aute o 6 ráno.
Dobre takže rifle, tričko dám si opätky alebo tenisky? dnes vyhrávajú tenisky takže ešte rýchlo natiehnúť ponožky a môže sa ísť.
Vlasy si dám do copu včera som si ich umývala a nevyžehlila! Stále sa spolieham na to ,že vstanem skôr ale bohužiaľ nikdy to nevyjde.
„Ahoj,mamina už čaká v aute švihni si.“
„Ok tak sa maj Vlado.“
6:10 vynikajúce zase budem meškať.
Čakala som že mi mama niečo povie ohľadom môjho stáleho meškania ale dnes bola v aute akosi ticho.
„Tak dobre mami, ja už idem. Maj sa!“kedˇ si ešte pohnem tak prídem na čas.
„Počkaj Kristi dnes prídˇ zo školy ihnedˇ domov.“
„Mami prečo? ale ... som....mala... ísť ...Laure.“
„Zlato dnes k nám príde vzácna návšteva.“
Nezdá sa mi že by bola pre mamu taká vzácna lebo to slovíčko len tak vypľula.
Kto? žeby babka z Košíc? ale jej by sa mama určite potešila.
„Mami Kto?“ pozerám na hodinky moja šanca ze stihnem školu je preč...Ale čo už teraz ma trápia dôležitejšie veci.
„Mamiiiii...!!!“
„Ah už meškaš chodˇ potom ty to poviem !“
„Nie chcem aby si mi to povedala teraz.“
„Vieš ako som ty od dectva opakovala že Vladko nieje tvoj skutočný otec?“
„Nechápem načo to tu vyťahuješ“ zamračene sa pozriem na mamu.
Vlada beriem ako svojho oca a ten kto ma stvoril toho som ešte v živote nevidela.
„ Tvoj biologický otec ťa chce vidieť. Práve je na Slovensku a chce ťa spoznať.“
.....Ehm to je určite zlý žart.
„A kedˇ ho nechcem spoznať ?“
„Miláčik nerob to také ťažké vedˇ len jeden krát on potom zase odíde a všetko bude ako predtým, má na to právo.“
To nieje možné nezaújmal sa o mňa 17 rokov a teraz ma právo? „Ja sa z ním nestretnem moje posledné slovo.“
Vyšla som z dverí a poriadne nimi treskla ešte som si všimla mamin zničený pohľad
V škole sa nedalo ani vydržať ja sa z ním jednuducho nechcem stretnúť pre mňa je cudzí človek.
Baby akoby vytušili že sa s nimi nechcem rozprávať a tak sa radšej nič nepýtali Cestou zo školy sa ma Laura spýtala či idem z nou.
Len z veľkým sebazaprením som povedala Nemôžem.Rozhodla som sa ,že v tom nenechám mamu samu.
Budem sa správať ako len najlepšie viem aby zistil že ho nepotrebujem.
„Ahojte, už som doma.“
Vošla som do kuchyne mama tam sedela s Vladom a zničene na mňa pozerala.
„Takže si prišla chodˇ sa obliecť o hodinu je tu, pôjdeme do reštaurácie.“
„A...a zlato dopadne to dobre po týzdny si na túto malú príhodu ani nespomenieme.“
Typická mama všetko sa snaží zľahčovať.
„Mami ale ja nechcem ísť nikde on nech príde tu.“
Toto obidvaja nečakali zostali obarené stáť.
Vlado sa usmial a prikývol dobre tak ja pôjdem do...
„Nie chcem aby si ostal.“
Obidvaja pozreli na seba a určite vedeli o čo mi ide chcem aby nás on videl ako šťastnú rodinku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár