Plač môže veľmi pomôcť. Ale ak je to plač zo zúfalstva, že zmena je nemožná a neviete nájsť žiadne riešenie, usedavý nezastaviteľný plač, pri ktorom doslova celé hodiny zavýjate od tej strašnej bolesti, tak sa potom cítite občas aj veľmi zle
Komentuj
6 komentov
1
obsessionn
dnes 20:56
Je mi to ľúto
2
Nemám aktuálne nikoho, komu by som sa chcela/mohla zdôveriť. U jediného človeka, ktorému som v tomto bezvýhradne dôverovala, to už nejde a asi už nikdy nepôjde. Oveľa viac, než veci, o ktorých by som sa chcela zdôveriť, poradiť sa, ma však trápi to, že to už nikdy nebude možné. Že som po 9 rokoch na všetko teraz zostala úplne sama. Vždy som sa na toho človeka mohla bezvýhradne spoľahnúť, bola to zakaždým neuveriteľná útecha, pochopenie, podpora, povzbudenie a pomoc, no iní ľudia do toho pred rokom a pol žiaľ radikálne zasiahli a odvtedy tak nesmierne trpím Za celý život som toho nenaplakala toľko, ako za posledné mesiace...
3
@obsessionn @1 Ďakujem ti.
Som vďačná za to, že sa môžem aspoň takto anonymne zdôveriť. Na mieste, na ktorom ma aspoň trošku pár z vás pozná, ale zase nie tak veľmi, aby som sa bála svoje pocity vyjadriť.
Som vďačná za to, že sa môžem aspoň takto anonymne zdôveriť. Na mieste, na ktorom ma aspoň trošku pár z vás pozná, ale zase nie tak veľmi, aby som sa bála svoje pocity vyjadriť.
4
Omg, Azizi, mrzí ma to ale keby si potrebovala pokecať, tak mi kľudne napíš, hoc aj na DK.
Drž sa!
Drž sa!
5
Poplač si, aj to človek potrebuje. Síce neviem, kto a do čoho ti druhí zasiahli, no nedovol nikomu, aby sa ti miešal do života. Aj keby to bola tvoja vlastná rodina. Nikto na to nemá právo, najmä ak ti to takto ubližuje.
Napíš svoj komentár