Azizi

Kričí na mňa, útočí (vraj lebo mi chce pomôcť) a keď jej pokojne poviem to, čo som napísala do tohto statusu, tak začne naštvane kričať, že ju nerešpektujem a že ona je proste taká. A ona mňa teda rešpektuje takú aká som? Vôbec. To je naozaj tak ťažké pre niekoho toto pochopiť? Že čo pomáha a čo naopak ubližuje človeku, ktorý sa trápi? Pričom nikdy som nespravila absolútne nič zlé.

Alebo lopatou cez drzku aky sa vic netrapil. -Zdenek Pohlreicht

A vždy čím viac sa trápim, tak je naštvanejšia. Nebodaj keď počuje že plačem, vtedy to je taký výbuch zlosti a nadávok. Myslí si, že keď na mňa naziape, tak sa zrazu prestanem trápiť.

Toxickych ludi treba odstrihnut. Tam nie je liek.

Keď vidíte malé prítulné mačiatko, tak sa vám zdá veľmi roztomilé. Toto je ten istý princíp - keď vidím niekoho plakat, tak mi ho príde veľmi ľúto a mám chuť ho utešovať. Prečo to má niekto úplne opačne?

Chcela som povedať, že to sú predsa vrodené reflexy, tak ako je to možné?

probuh, to más akích 'blízkích' ludí okolo seba ?
( a cím sa trápis, co ta trápi

@lytaryta @7 No ono je to zložitejšie. Napriek všetkému ju nadovšetko milujem, dala mi toho veľmi veľa za celý zivot A má zjavne psychické problémy, úzkosti a tak, len to nechce riešiť. Naopak mne vyčíta, že ja to riešim :/ Ale toto čo som napísala v statuse akoby nikdy nedokázala pochopiť...

@dezolat ⬆️

@3 @1 mno aj tak, by som si to nenechal.. zvlst ak je to uz neco stále, a dlhodobé

a odstahovat, removnút sa ti asi (tak lahko) nedá, ci ? al. vzít nejaké nafcasy, kurzy, ~ proste trávit tam s nou co najmenej casu, stretávat sa, co nejmín x xD ak sa dá..
(..iné mi ted nenapadá)

@azizi @8 človeku vieš pomôcť len tak veľmi, ako si nechá pomôcť... ak sa kvôli tomu trápiš, že chceš mať oporu, ale ju nemáš u blízkej, to nie je dobre. viem o čom hovoríš, ja som tiež mala blízku, s ktorou som mala veľa zážitkov, posunula ma pred, až kým ma neposúvala vzad... presne v takýchto labilných a citlivých témach/situáciach sa to ukáže. musela som ju nechať. pretože by ma ničila časom, nechápala čo potrebujem, mala ma za labilnú. robila som s tým čo sa dalo, no ona ma ťahala dole... presviedčajúc, že moje problémy neexistujú, a že to zbytočne riešim, že to má kopec ľudí. no musela som ju nechať tak, pretože mi nič nedávala, to čo som potrebovala, nechápala... tým sa naše cesty odlúčili. som vďačná, za zážitky, skúsenosti čo som dovtedy s ňou mala, toho neľutujem. ale musíš si povedať, že ľudia prichádzajú a odchádzajú. neboj, ak sa budeš sústrediť na seba, príde ti do života niekto iný, kto bude presne ťa chápať a bude ťa znova posúvať pred, práve vtedy, keď to nebudeš čakať