Arikado

Ja to mám podobné. Práve som chcela napísať podobný status (že po roku intenzívnej snahy o vytvorenie priateľstiev som znovu zostala sama), ale kvôli mojej paranoji, že ma tu niekto spozná (kedysi som tu mala úplnú anonymitu, no tá už sa akosi stratila), som ho radšej zmazala. Ja neviem čím to je. Ja mám v tom problém, že som sa ozývala mojim kamarátom, lebo mi veľmi chýbali, chcela som sa s nimi porozprávať, tráviť s nimi čas, ale až na jednu výnimku sa mi oni neozvali takmer nikdy. Tak hľadám chybu v sebe. Kde inde mám hľadať? Že by to bola taká náhoda, že každý jeden človek, s ktorým sa rozhodnem upevniť priateľstvo, na mňa v podstate kašle? Nechce sa mi veriť, že si tak zle vyberám ľudí a že je to všetko v nich. Ale keby som aspoň vedela, kde robím chybu, čo robím zle. Netuším. Nie že by som ten sviatok nejak oslavovala, ale dnes mám meniny a popriali mi len rodičia a bývalé kolegyne z práce, kde som robila tri mesiace. To asi tiež o niečom vypovedá, neviem

@azizi strasne ma mrzi, ze sa takto citis, lebo to dokonale poznam. taka ta prazdnota z toho, ze nemam prepojenie s nikym a iba sa moja laska vo mne hromadi, hnije a meni sa na nenavist voci mne. to asi nie je ani ich chyba, ako ta moja, ale neviem sa s tym zmierit