A keď ti poviem, že chcem skočiť Nepovieš mi : „Skočím s tebou.“ Spýtaš sa : „Prečo to chceš skončiť? Veď to krásne máš priamo pred sebou.“ A keď ti poviem, že sa opäť bojím tmy, Nezažneš a nepovieš : „Tma nie je, ďalej spi.“ Chytíš ma za ruku a šepneš mi v prítmí : „Nie si sama, som tu s tebou, tak poďme spolu snívať sny.“ A keď ti poviem, že nelietam, lebo nemám krídla, Neodletíš za dievčaťom s krídlami. Skryješ ma v objatí, dáš mi nový význam A povieš, že svet si chcel aj tak precestovať nohami. A keď ti poviem, že chcem byť sama, Neurazíš sa a nepovieš : „Tak si buď!“ Zostaneš, aj keď smutno obmotá ma... No budeš tu a s tebou aj ticho a kľud. A keď ti poviem, že ťa ľúbim Ako hviezdy ľúbia mesiac, Nepovieš mi, že ma ľúbiš Ale že ma ľúbiš ešte viac... Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj