No...Lenže maturita sa blížila a ja s plnými očami sĺz som sedávala nad zošitom a lamentovala nad poznámkami, ktoré mi vôbec nedávali zmysel. Všetko som sa to učila naspamäť, lebo chválabohu, pamäť som mala aj mám fakt dobrú. Ale čo spravil môj milý? Keď zistil, že som na tom s fyzikou fakt zle, trpezlivo mi lopatisticky vysvetľoval poučku po poučke a zakaždým sa uisťoval, či tomu správne rozumiem. Pomáhal mi s poznámkami, hoci sám mal toho do školy dosť.

Takto, nevravím, že môj drahý je stelesnenie dokonalého muža. Nie. Nikto nie je dokonalý no v nedokonalostiach treba hľadať dokonalosť (Fuj, aké klišé ale... čert to zober, páčilo sa mi).

Občas ma štve, zlatúšik, keď sa urazíš za blbosť ale ako správny chlap sa z toho vyspíš a ráno je to fajn. To len my, ženy (a možno aj pár percent chlapov) polemizujeme nad neexistujúcim problémom a vytvárame nereálne závery. Ale vieš čo na tebe zbožňujem? Keď do teba rypnem, ty sa akože urazíš a máš taký ten výraz, že neusmejem sa ani za nič. A ja sa snažím ťa rozosmiať. A ty bojuješ sám zo sebou, len aby si sa nerozosmial a pritom ti kmitá kútikmi. A ty to vieš a vieš, že to vidím ale aj napriek tomu sa snažíš... No vždy sa mi podarí oduraziť ťa . Viem, že každé ráno, len čo rozlepím oči, vyzerám ako strašidlo. Strapaté strašidlo, s kruhmi pod očami, s otlačeným vankúšom na líci... A ty sa nehneváš, že som ti ležala celú noc na ruke a teraz ňou sotva hýbeš, že som brblala niečo, čo ťa vždy zobudilo a absolútne si sa pri mne nevyspal, že som vždy zabrala 80% percent postele, napriek tomu, že som menšia. A ty mi aj napriek tomu všetkému povieš, že dobré ráno, kráska.

Už nebudem dlho rečniť. Lebo je čosi po polnoci a nechcem ráno vstávať na obed. Iba by som to zakončila tak, že každému by som priala osôbku ako si ty. Ale konkrétne o teba sa deliť nebudem s nikým... Takže... Blížia sa Vianoce a s nimi aj naše výročie. 2 roky nie sú dlhá doba, no málokto by to vydržal (I keď za čias vojny... No to je jedno . Som vďačná, že ťa mám... Ale občas mám čo robiť, aby som ti nepleskla vankúšom...Alebo hocičím iným, čo mám po ruke. Hmmm... Ešte dám nejaké moudro, plynúce z príbehu...

To, že ti všetci vravia, že to nepôjde, neznamená, že to nepôjde. Pôjde. Len to nebude ľahké.

A posledná múdra reč, ktorú som pajcla z nejakej knižky citátov : Vo svete ceruziek si moja pastelka . Howgh, pekné sviatky, kamoši

 Blog
Komentuj
 fotka
james98  9. 12. 2020 01:02
Aj tak nezmaturuješ. Nikdy
 fotka
anniek  9. 12. 2020 01:04
@james98 Tak dik
 fotka
james98  9. 12. 2020 01:10
NZ
 fotka
tequila  9. 12. 2020 23:37
ale ved tie veci, co si vymenovala, su vsetky take samozrejme
 fotka
marjy77  11. 12. 2020 00:48
@tequila to, že sú samozrejmé neznamená že ich netreba oceniť, nie? (alias moudro dvadsaťročních)
 fotka
anniek  11. 12. 2020 12:38
@marjy77 Lepšie by som to nepovedala
 fotka
marjy77  11. 12. 2020 12:41
 fotka
tequila  11. 12. 2020 15:59
@marjy77 tak hej, obcas ma aj obycajnost svoje caro
 fotka
marjy77  11. 12. 2020 16:22
@tequila no vidíš
Napíš svoj komentár