Pandorina skrinka

Nečinne hryzie si do pery

v šťastné konce dávno neverí.

Síce iba raz spálila sa,

chcela ľúbiť- snažila sa.

Kvapka slzy na zem padá,

stratila, čo mala rada.

Nie je už vítaná, dobre vie.

Nikomu tajomstvo nepovie?

Zavrie slzy do skrinky

a kľučikom malinkým

pootočí a šťukne dvakrát.

Nechce už vedieť, čo je mať rád.

Nerada hádže do jedného vreca.

Postupom času sa nájde predsa

niekto, kto rád ju bude mať.

Kto bude chápať, vnímať a hlavne milovať.

Zatiaľ však Pandorina skrinka zostane uzamknutá.

Nie, ona už nechce byť viac smutná.

Kľúčik je schovaný, mimo ľudský zrak,

dievča už nečaká márne na zázrak.

Chodí si po svete, maľuje obrázky.

Chodí si po svete, prázdna a bez lásky.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu