Rada sa pozerám, ako plávaš v sne vyzeráš vtedy naozaj nevinne. Pokojne dýchaš, občas nejaký pohyb spod krátkej deky trčia naše nohy. Vždy zaspávam v tvojom objatí A tam, kde sa to všetko kľukatí stojíš a čakáš, ťukajúc na hodinky čas tu ide naozaj veľmi pomalinky. Nestojíš v brnení, ani s mečom neskáčeš. A ja som fakt rada, že máš tričko a maskáče. Netreba kočiare, autá, načo to divadlo? Postavme si radšej papierové lietadlo. Nemusím sa báť vetra, či dažďa Spadnúť z ničoho predsa zvládne každá. A aj keď padám, pristátie je mäkké, jemne ma skrútiš v bavlnenej deke. A zrazu sme na lúke plnej margariet Dovolíš mi nakúkať ti do kariet. A keď nás hra baviť prestane hľadíme na seba milo, oddane. Potom mi je dlho a vymyslím nejakú blbosť o lístí. Nadšene vletím do krásy jesene ty na mňa hľadíš chvíľu uprene potom sa rozbehneš a skočíš a skončíš bosý na tráve od rosy. A ja som bosá tiež. Zbožňujem, keď sa na mne smeješ. Som vtedy hrdá na seba, že diplom mi vážne netreba k tomu, aby si sa úprimne smial. A keď ranný vetrík zavial, bolo nám obom jasné, že pre tento výlet už sviečka hasne. Pozeráš na mňa tak trochu bláznivo Pôsobí to veľmi, veľmi vábivo. Zrazu ťa je všade veľa, no mne to je málo naozaj sa mi tvoje srdce dobre počúvalo. Si ako štít, zima ma nepohryzne no už je čas a tento svet mizne. Trošku sa pomrvím, nech sa ti ruka prekrví. vždy sa budíš ako prvý. Jedným okom na mňa pozeráš " Zajtra vymýšľam sen ja." s úsmevom si ma doberáš. Druhým okom ešte trochu spíš. "Dobre. Som zvedavá, čím ma prekvapíš." Báseň 4 0 0 0 0 Komentuj