Štvrtý lupienok Margaréty Pomaly letí k zemi. „Sú ten len blbé kvety.“ Šepká jej hlások nemý. Kvety či tráva, Nie je to jedno? Radšej byť sama Ako byť vedno S ním a nešťastná. Nebolo ľahké vzdať sa Slovíčok „Mám ťa rád.“ A miesto nich používať „Už iba kamarát.“ Bezcharakterná ľudská schránka Áno, to som celá ja. Na povrch vyšla moja tmavá stránka Plávať si oceánom ako raja Byť voľná ako... babie leto. Bola to sloboda, čo začalo chýbať. Áno, to preto. To ona začala hýbať Pochybami a všetkým zlým. Nebola to tvoja chyba. Hm... Jasné, nikto neverí. Nevadí, čas rany zahojí... Bolo pravdou, že som Šťastná bola. Či teraz nie som? Som... verím, že zdolám To, čo sama som si našpinila. No jasné! Bola to moja vina, Že v dvoch srdciach zhasol plamienok A zmizol ako zmizol aj Margaréty lupienok. Báseň 3 0 0 0 1 Komentuj
Máš talent.