Závidím zaľúbeným? ? ?

Už od rána sedím v práci s vedomím, že dnes tu veľmi rušno nebude. Vonku vytrvalo prší a prší. Nikoho sa tu neobjavil už pár hodín, nik kto by ma aspoň na chvíľu donútil vytrhnúť sa z mojich pochmúrnych myšlienok. A ešte tá pesnička k tomu.

V nemenovanom rádiu pred chvíľkou hrali pesničku od Elánu - Všetci nám môžu závidieť, že lásky dávno niet...ostaňme takto chvíľu stáť, na všetko krásne máme čas...viem že si práve práve tá, ktorú mám rád...

Opäť som si spomenula na nedávny rozhovor s mojou kamarátkou. Konštatovali sme náš "stav". Ona priateľa má a ja nie. Keď sme sa rozprávali o jej a mojich "problémoch" opäť sme sa zasmiali nad jednou skutočnosťou, hoci sme to vedeli už dávno.... Ona sa sťažovala na to, že nemá veľa času na seba, na svojich kamarátov, že všetok voľný čas venuje priateľovi. Pomaly prichádza stereotyp, zvyk že sú každú minútu spolu, nikdy nie je sama a vždy majú niečo na pláne. Priznala sa, že niekedy už chytá ponorkovú chorobu...niekedy prichádzala k myšlienke, či by nebolo lepšie sa s ním rozísť, dať si od seba trošku pauzu. Má ho rada, ale nechce aby to skončilo stereotypom. Ale potrebuje voľnosť, slobodu, neviazanosť. Chce aspoň na chvíľu nepatriť nikomu, môcť flirtovať, ísť na diskotéku s očakávaním čo tam bude dnes a či niekoho spozná. Chce ísť von s tým, že nebude vedieť s kým pôjde...

Mne - bez priateľa chýba zase opak. Tak strašne by som chcela mať pri sebe niekoho kto by ma objal, pobozkal, pohladil, chytil za ruku. Niekoho s kým by som šla von, do kina, na disku či opiť sa a zabaviť. Niekoho s kým by som prežívala všedný stereotyp.

Všetko na čo nadáva ona - po tom ja momentálne túžim.
Všetko na čo nadávam ja - po tom túži momentálne ona.

Je všeobecne známe, že človek túži stále len po tom, čo momentálne nemá.
Ona sa s priateľom rozíde a o pár týždňov už bude chcieť niekoho iného.
Ja si niekoho nájdem a bude mi chýbať tá voľnosť. Automaticky keď niečo získam, chcem niečo iné alebo viac, oveľa viac...Neuspokojí sa s tým čo má...sme natoľko hlúpy že si fakt nevieme vážiť to čo máme, a nežijeme s tým čo máme? ? ?

Môj a kamaratkin stav sa spája s nedospelosťou. Hovorí sa, že človek ešte nie je dospelý, nevie čo chce a čo očakáva od toho druhého.

Prešla som si už pár vzťahov, jeden dlhý pár kratších a vždy som odišla zo vzťahu s tým, že mi niečo chýbalo. No stále som neprišla na to - čo to bolo. Keď som bola mladšia a na začiatku môjho "bujarenia" som to brala tak, že čím viac vzťahov v živote prežijem, tým viac možno budem vedieť čo vo vzťahu rada mám a čo nie. No po pár rokoch som prišla na to, že je to hlúposť. Nikdy sa nemôžu porovnávať vzťahy, žiadny chalan, žiadna baba, žiadny človek...

Závidím zaľúbeným - tým ktorý dokážu spolu ostať navždy.
Závidím tým, ktorý dokážu obrátiť stereotyp na zábavu
Závidím tým, ktorý sa naučili milovať na druhom to, čo zo začiatku nenávideli.
Závidím tým, ktorý dali šancu tomu, čo iný odmietali a považovali za nemožné.
Závidím tým, ktorý mali silu odporovať priateľom, rodine kvôli svojej láske
Závidím tým, ktorý spolu prešli ťažkými i ľahkými chvíľami a STÁLE SÚ SPOLU...

Závidím Vám a obdivujem Vás
Závidím ľuďom, ktorý si možno čítajú tieto riadky, hovoria si, že taký vzťah majú - a hlavne tým, ktorým sa nerozpadne o pár dní, pár mesiacov, pár rokov...

Ľudia vážte si to čo máte, nenechajte hlúpe hádky rozbiť vzťah, ktorý vydržal oveľa ťažšie chvíle...


Možno moje slová nemajú zmysel, možno prechádzam z myšlienky na inú. Možno názov nesúvisí s textom....Ale ja nezávidím - obdivujem a nadovšetko si vážim, zo srdca prajem všetkým to čo ja nemám a po čom len v kútiku duše snívam...

 Denník

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu