Ako ja "včera".
Idem s priateľom po ulici a pristihnem sa pri tom, ako sa obzerám okolo seba...krásne meto, ešte krajší chalan vedľa mňa, ktorý ma ľúbi a nenechá ma ísť samu domou, lebo sa o mňa na to až príliš bojí.
Ľúbim ho aj ja? Prvá myšlienka, ktorá ma napadá. Je to ozajstné alebo len sen, márna ilúzia, predstava či len túžba mať niečo také?
Záleží mi na ňom,
keď je chorý bojím sa o neho,
keď je smutný chcem byť s ním a potešiť ho,
som tu pre neho vždy.
Dá sa to nazvať láskou?
A čo len ta láska, čo všetko okolo mňa, čo sa tu deje... čo to je, a na čo to je?
Prečo som tu, na tomto svete, ja, v takom vydaní v akom som?
Prečo som dievča a nie chlapec?
Prečo mám 18 a nie 49?
a prečo to tu vlastne píšem?
Lebo...trápi ma podstata života, ktorá ma neustále prenasleduje a nedá mi spinkať...podstata života, ktorá ma nepustí ďalej, kým ju nenájdem...
možno okolo mňa v kuse krúži...
možno ju nechcem vidieť...
možno ju nevidím ... hoci ju stále hľadám.
Rozum sa mi utrhol z reťaze, realita ma opustila, už len blúdim v bezcielnom priestore...
.................v priestore zvanom život...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár