Enormné množstvo neznámych pocitov,
prší studený dážď z ich falošných súcitov.

Hrané rozprávky v minulom divadle obalil dymový prach
dnes už je to preč, ostali len staré obrazy na stenách.

Pomyslené nič mení sa v záplavy toho čo neostalo,
bolo premlčané že sa to vráti aby myšlienky nahmatalo.

Pred hrdzavou bránou stojí zas ten nezlomný a úplne chabý cit,
pokúša sa o to čo sa nemalo stať a už vôbec nie znovu prinavrátiť.

Rýchlo sa to stalo, nebol čas povedať nie a zastaviť dych,
skoro ako vtedy prvýkrát, no teraz je z toho už pár rán boľavých.

Obzeraj sa do tmy, tam niekde je môj vychodený chodník,
unavené nohy obujú sa, ak nenájdu cestu budú ďalší bezvýznamný nájomník...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár