Ako som sa rozhodol zapáliť tú beštiu

Ešte stále kričí...kedy už konečne sklapne? Nie, niesom paranoidný, ani úchylný, len neznášam jej hlas. Nepomohlo, keď som ju zavrel do skrine...ona stále blačala, nariekala, prosila. V hlave sa mi krížili cievne zakončenia, krv sa mi určite zpenila, neznášal som ju od toho hlúpeho okamihu, keď povedala nie. Teraz sa však len smejem, vytiahnem tu potvoru za hnáty a ťahám dole po schodoch. Tentokrát som si dal korky z vínových flliaš do uší, tak ju nepočujem, okabátil som ju taký som hrdý na seba. Šklbe sa, driape sa, nie a nie s tou ozrutou škaredou pohnúť. Tu máš kopanec, a tu buchnát, spravíme červený koberec dole cestou do pekla.
Konečne sa mi to podarilo, postrčil som ju tam do tej jamy v pivnici, pre istotu som za ňou hodil pár balvanov, starý bicykel, dáke kompótové fľaše, čo som mal od prababičky a taký starý kabát, ktorý rozhrýzli myšie potkany ožiarené tou divnou tekutinou, čo vitekala z toho sudu.
Kurva a bolo ticho. Vytiahol som si tie štuple z uší, ale veľmi opatrne čo, keby tá mátoha ešte žila...nič, sklapla, zdochla určite tam v tej hrobke, ktorú som pre ňu pripravil.
Spokojný sám so sebov idem do kuchyne, vytiahnem...
...nie zas ju počujem. To snáď nikdy neskončí. Bežím do garáže, potkýňam sa o obrubník, ako to už behá v tích akčných filmoch aj som si pripadal ako taký hrdina... Trochu som si odrel ruku, zabolelo, ale musel som ďalej predsa ani supermann nevzlykal, keď si tam sem udrel nohu alebo tak..
...Našiel som starý kanister s benzínom, Nedalo mi to a pričuchol som si. Tak to je sila, to je paráda, už vidím, ako to tu všetko zhorí.
Behám okolo domu, polievam múry, okná dokonca aj tú malu psiu búdu som polial, ako som sa ja len rehotal. grandiózne.
Jej škrekot sa rozliehal už po celej ulici, k nevydržaniu. Ešteže susedia sa vrátia až zajtra, inak by sa určite kvôli tomu zjapotu prišli sťažovať...
škrt, zápalka sa zapálila a letela...horí domček, horí aj s tou bosorkou vo vnútri.....

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu