Prajem si opat vidiet krasu vsednych dni,

byt lepsou, k sebe, k inym.

Mat uprimny usmev na perach

a vediet ho vycarovat druhym.

Urobit mnoho rozhodnuti inak,

ale vraj sa chybami clovek uci.

No co ak je tych chyb privela?




Prajem si stracat sa v krase prirody

miesto stracania sa vo vlastnej hlave.

Staviat pred sebou pevnu cestu s pevnymi mostami,

nie brodit sa v blate a mosty burat.

Vybudovat pevne zaklady

a nesnazit sa hrat tetris s dielikmi, ktore do seba nezapadaju.




Prajem si byt lepsou, silnejsou, bojovnou,

takou, aka som bola kedysi.

Vediet lasku davat,

ale aj prijimat.

Tuzit po nej 

a nebat sa jej.




Prajem si vratit sa na miesta, kde som bola stastna,

citila sa uplna

a ako najlepsia verzia seba samej.

Motivovat druhych, aby boli svojimi najlepsimi verziami.

Mat spat aspon zlomok sily, ktoru som mala.




Prajem si na tych miestach zastavit cas

alebo aspon spomalit,

aby som si mohla zaryt do pamate kazdu malickost, moment, pocit.

Neprechadzat cez tie miesta s hrcou v krku,

slzami v ociach,

a zvlastnou nostalgiou na casy,

kedy som si nebola cudzia.




Prajem si nemat tolko priani.

Byt opat spokojna s tym, 

co mam,

kto som,

kde som,

s kym som,

aka som.

Nebyt si cudzia.















 Blog
Komentuj
 
 fotka
tequila  4. 5. 2021 16:10
a ja ti k tomu drzim vsetky prsteky
 
 fotka
ajus19  5. 5. 2021 11:56
@tequila dakujem
Napíš svoj komentár