Ľadovec
Jeho púť začala oveľa skôr, ako došlo k zrážke, vo vnútrozemí Grónsko. Ľadový masív, z ktorého sa ľadovec odlomil vznikol pred 15 000 rokmi v dobe ľadovej. Púť nášho ľadovca začala 600 km od pobrežia, kde hrúbka ľadu dosahuje 3 km
Počas arktického leta do ľadu vniká voda, ktorá vytvára chodby a tam sa dá zistiť ako sa budú jednotlivé bloky odlamovať. Ďalším faktorom odlomenia ľadovca je teplota zeme, ktorá odspodu topí svojou teplotou ľad a potom sa začína nalomený ľad oddeľovať a posúvať k moru rýchlosťou 7 km/rok. Posledných 300 km po zemi urazí sa menej ako 500 rokov, a tak na vodu sa dostal až v roku 1909. Ešte predtým sa musí prebojovať fjordom dlhým 60 km, čo mu trvá rok. V prvom roku svojej púti prichádza ľadovec o polovicu svojej váhy. V ústí zálivu fjordu, kde sú plytčiny a veľké ľadovce tu uviaznu. Zozadu ho však tlačia ďalšie ľadovce, tak sa nakoniec niekedy obráti a uvoľní.
Ľadovce unášajú podmorské prúdy, náš ľadovec unášal západogrónsky prúd, ktorý smeroval na sever, a tak v ranných vázach ľadovce nikoho neohrozujú. V blízkosti polárnemu kruhu náš ľadovec zachytáva Labradorský prúd, ktorý sa stáča popri kanadskému pobrežiu na juh a miery do miesta zrážky. 96 % ľadovcov však končí svoju púť buď v Bafiinovom zálive, alebo pri ostrove Newfoundland, kde sú rôzne zátoky a plytčiny. Iba tie 4 % môže spôsobiť zrážku, keď sa dostanú pod hranicu 40 stupňov severnej šírky. Avšak rok 1914 bol na ľadovce, ktoré sa dostali pod túto hranicu, bohatý. Predpokladá sa, že ich mohlo byť aj okolo 350. Pri tejto hranici sa už prúd stáča a lode tu začína chrániť teplý, až 18 stupňový, Golfský prúd, ktorý rýchlejšie dokáže okresať steny ľadovca a tým znížiť jeho nebezpečenstvo. V tom roku však Labradorský prúd siahal viacej na juh, čiže ľadovec a mohol dostať do ešte južnejších lodných trás ako obyčajne.
Titanic
31. 3. 1909 - v Belfaste sa začala stavba najväčšieho a najluxusnejšieho parníku tej doby, Titanicu. Objednali si ho firma White Star Line. Tá si dala vyrobiť 2 lode a ešte aj predkupné právo na tretiu. Prvou postavenou bola Olympic, ktorá brázdila moria už od roku 1910. Bola menšia ako Titanic.
Spoločnosť White Star Line mala špeciálny podnikateľský plán a to previesť čo najviac ľudí vo veľkom luxuse. Dokonca aj cestujúci v tretej triede mali na svoje postavenie nevídaný luxus. Mohli sa najesť posediačky, mali jedálny lístok a dokonca im jedlo nosili. Spoločnosť verila, že týmto pohostinstvom priláka viacej ľudí ako rýchlejšie parníky iných spoločností. Spoliehala sa pri tom na odporúčania svojich cestujúcich.
Titanic bol 269,02 metrov dlhý a 28,25 metrov široký a jeho výtlak činil 52 310 ton pri maximálnom ponore (10,54 m). Jeho trup bol rozdelený na 16 vodotesných komôr a dno lode bolo zdvojené. Celkovo bol Titanic považovaný za jednu z najbezpečnejších lodí na svete, dokonca za loď nepotopiteľnú. Loď mala vydržať dokonca aj súčasné prerazenie prvých 4 vodotesných komôr, čo už bolo pri jej veľkosti dosť nepredstaviteľné. 29 parných kotlov v 6 samostatných kotolniach poháňali 2 piestové parné stroje a turbínu o registrovanom výkone 50 000 koní.
Loď mala tri lodné skrutky (stredná vážila 22 ton, krajná 38 ton), maximálna rýchlosť lode sa odhadovala na 24-25 uzlov (Titanic sa ňou nikdy neplavil). Dym z kotlov bol odvádzaný do troch pravých komínov. Okrem nich existoval ešte falošný komín na korme slúžiaci ako hlavný vývod (ventilácia) a komín kuchyne.
Úlohou Titanicu bol prevoz cestujúcich (kapacita činila niečo cez 3000 cestujúcich, bol tu aj priestor pre obmedzený počet kočiarov a automobilov a žeriav, ktorý by ich naložil) a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou, na trase ktorej mal konkurovať obrovským parníkom spoločností Cunard Line, Mauretanii a Lusitanii. Obsluhu lode zaisťovalo 900 členov posádky. Priestory pre cestujúcich boli rozdelené na tri triedy, na horných palubách sa nachádzala prvá trieda a luxusné priestory pre ich zábavu (reštaurácie, tanečná sála, vyhliadková paluba, ...), tretia trieda sa nachádzala dole. Cestujúci mohli (za nemalý poplatok) využiť k odoslaniu svojej korešpondencie jednu z najvýkonnejších rádiostaníc, aká kedy bola na námorné plavidlo inštalovaná. Vďaka nej tiež mohli byť vydávané lodné noviny (Atlantic Daily Bulletin).
Plavba
Prvá plavba sa mala uskutočniť v marci 1912. Avšak na nešťastie sa do doku v Belfaste vrátila staršia sesterská loď Olympic, ktorej museli opraviť nejaké poškodenia. Preto sa zastavili finišujúce práce na Titanicu a tak sa plavba mohla začať až o mesiac neskôr.
Skúška spustenia lode bola naplánovaná na desiatu hodinu dňa 1. 4. 1912, avšak pre nepriaznivé poveternostné podmienky bola presunutá na ďalší deň. Dva dni pred vyplávaním si zobral kapitán skúsenejších dôstojníkov z pokazenej lode Olympic. Tak pre pôvodne vybraných dôstojníkov z Titanicu ostali len nižšie funkcie, dokonca jeden musel palubu opustiť, pričom ako sa ponáhľal opustiť loď, omylom si zobral kľúč od skrinky, kde bol zamknutý ďalekohľad pre strážne hniezdo.
Prvá plavba cez Atlantik sa začala 10. 4. 1912 zo Southamptonu do New Yorku. Na palube bolo 2 227 osôb, z toho 337 cestujúcich v prvej triede. Lodi velil skúsený a obľúbený kapitán Edward J. Smith, pre ktorého to mala byť posledná plavba pred odchodom do dôchodku.
Pokojnú plavbu Atlantikom začali 12. 4. 1912 narúšať správy o ľadových kryhách, ktoré by mohli skrížiť ich cestu. Keďže bol Titanic vybavený najvýkonnejšou vysielačkou v tej dobe, ktorej dosah bol až 650 km, mohol prijímať viacej správ od okolitých lodí, keďže v tej dobe neexistovala iná ochrana pred ľadovcami. Museli sa spoliehať na varovanie ostatných lodí.
Osudný deň - 14. 4. 1912
Vyzeralo to na ďalší pokojný deň. Avšak už od rána začali chodiť správy o ľadových poliach na trase Titanicu. Prvé dve sa dostali ku kapitánovi, ktorý toto riziko konzultoval s predsedom White Star Line, ktorý bol ako prominentný cestujúci o všetkom informovaný. Po konzultácie sa v ceste pokračovalo ako keby nehrozilo žiadne riziko. A dokonca sa odložil nácvik spúšťania záchranných člnov a preto nebola posádka vycvičené ako zaobchádzať s krízovými situáciami.
Titanic išiel stálou rýchlosťou 21,5 uzla, čo je asi 40 km/h. Táto rýchlosť odpovedala rýchlosti pri ktorej si kapitán vypočítal presný návrat do New Yorku.
Poslednú správu o ľadovcoch obdržal o 12:00. Odvtedy prišlo ešte niekoľko správ, avšak tie boli ignorované samotnými telegrafistami, ktorý mali inú prácu. Keďže boli málo platený, zarábali si prijímaním správ pre cestujúcich, ktorý im za to platili. Celý deň prijímali správy z Cape Race, z miesta na pevnine. Boli to nedôležité správy ako o konaní svadby a podobne. Asi 2 hodiny pred zrážkou obdržal Titanic správu z parníka Californien, ktorá podrobne opisovala súradnice, kde sa osudný ľadovec nachádza. Telegrafista správu zapísal, keďže však neobsahovala kód MSG, kód pre kapitána, telegrafista sa rozhodol túto správu ignorovať a vrátiť sa k prijímaniu správ z pevniny.
Poslednú správu im poslal parník Californien, ktorú ju poslala akurát v strede prijímanie správ z pevniny. Keďže sa Californien nachádzala až príliš blízko, signál bol silný a telegrafista skoro ohluchol. Správa podrobne opisovala súradnice, kde sa osudný ľadovec nachádza a taktiež, že Californien prerušili plavbu pre hrozbu ľadovcov a vypína rádiové spojenie až do rána. Telegrafista správu zapísal, keďže však neobsahovala kód MSG, kód pre kapitána, telegrafista sa rozhodol túto správu ignorovať a nahnevaný im odpísal, že nech opustia frekvenciu, že komunikuje s pevninou.
Túto správu obdržal o 22:54 iba 45 minút pred osudnou zrážkou.
23:40 osudný čas nárazu. Iba chvíľu predtým spozoroval Fred Fliedel vo vraním hniezde nejaký objekt, ktorý sprvu nevedel identifikovať, keďže bola pokojná noc, bez mesiaca, bez vĺn, ktoré by narážali do ľadovca, a ešte k tomu nízka teplota, ktorá vyvolávala strážcom vo hniezde slzenie očí a tak znemožňovala výhľad. A ako keby toho nebolo málo, za nevčasné spozorovanie môže aj zamknutý ďalekohľad, s ktorým by mohli vidieť ďalej.
Ako náhle spozorovali ľadovec okamžite vyhlásili poplach a zavolali na veliaci mostík o hroziacom nebezpečenstve. Slúžiaci dôstojník okamžite kázal kormidlo otočiť na pravobok. Avšak kormidelník sa pomýlil a začal točiť opačne. Trvalo mi chvíľu kým prišiel na svoj omyl a začal točiť na pravobok. Medzitým rozkázal dôstojník spätný chod, čo malo za následok ovplyvnenie riadenia kormidla, keďže kormidlo fungovalo iba za chodu dopredu. Takže zrážke sa nevyhli.
Ľadovec zasiahol pravý bok lode, kde zasiahol práve tie železné nity, ktoré okamžite začali púšťať do lode vodu rýchlosťou 400 ton/min. Kapitán sprvu nevedel, aké poškodenia sú a tak vydal rozkaz pokračovať v ceste, čo malo z následok rýchlejšie plnenie vodotesných komôr. Zasiahnutých bolo 5 vodotesných komôr v dĺžke 90 metrov. Keďže Titanic mohol vydržať nad vodou iba 4 zaplavené komory, kapitán vydal rozkaz zastaviť loď. Po tomto rozkaze sa kapitán vydal do telegrafickej miestnosti, kde vydal rozkaz volať o pomoc novou metódou S.O.S. Toto volanie zachytili všetko lode v okruhu 650 km až na jednu. Loď Californien, ktorá ako posledná varovala Titanic o hroziacom nebezpečenstve sa nehlásila. Táto loď sa pritom nachádzala iba hodinu od polohy zrážky. Kapitánsky mostík dokonca spozoroval v diaľke svetlá, ktoré podľa neskorších odhalení patrili parníku Californien, ktorá ako jediná mohla zachrániť všetkých cestujúcich. Najbližšia loď, ktorá sa ozvala bola loď SS Carpathia, ktorá sa po prijatí správy vydala na pomoc k Titanicu, avšak nemôže tam byť skorej ako za 4 hodiny. Kapitán už vtedy vedel, že loď vydrží nad vodou iba 2 hodiny a rozkázal evakuáciu cestujúcich, a pri tom rozkázal, aby nastupovali najprv ženy a deti. Prvý dôstojník si zle vyložil tento rozkaz a začal na more spúšťať poloprázdne záchranné člny, keďže sa na hornej palube nenachádzal dostatok žien a detí. Napríklad prvý čln spustený na more mal 37 prázdnych miest, tretí čln 33 prázdnych, 5 čln 28 prázdnych miest. Na druhej strane, kde plnenie člnov mal na starosti druhý dôstojník, odchádzali člny plné, pretože ak nebolo dostatok žien a detí nakoniec púšťal aj mužov. Na lodi bolo iba 16 záchranných člnov, avšak potrebných a sprvu navrhnutých malo byť 48. Na týchto člnov sa zachránilo ledva 700 ľudí. Títo zachránený sledovali ako sa Titanic láme na dve časti a končí celý pod vodou. Ale nelámal sa ako to bolo naznačené vo filme Titanik s DiCapriom. Tam sa Titanic váhou prednej časti nadvihol a zadok a mu vzápätí pod veľkým uhlom zlomil. Výprava v roku 2005 našla dôkaze o tom, že sa Titanic zlomil v menšom uhle, to znamenalo, že dno sa nezlomilo naraz z loďou, najprv nevydrží horná konštrukcia a začína praskať, prasklina sa zastaví pri dvojitom dne, čo je to jediné, čo drží T pokope, pod napätím sa začína ohýbať, obe časti sa pomaly oddeľujú a dvojité dno začne povoľovať, tony vody ťahajú stred lode dolu, čím spôsobia že T sa ohne na opačnú stranu, obe horné časti sa stlačia a narazia do seba, prova smerujú ku dnu, korma sa potopí až na koniec
Pri východe slnka sa dostavuje SS Carpathia, ktorá týchto 700 ľudí zachraňuje. Všetci navôkol vidia mŕtve telá a menšie ľadové kryhy. Ešte po niekoľko dní a týždňov sa vylovilo asi 328 tiel, ktoré sú spoločne pochované na cintoríne vo Fairview (Halifax).
Príčiny potopenia Titanicu
1) Predseda White Star Line Bruce Ismay a hlavný návrhár Alexander Carliste sa stretli a urobili zmeny, ktoré mohli jednak za rýchlejšie potopenie Titanicu a za málo zachránených cestujúcich. Predseda chcel veľké prepichové schodisko, preto znížil prepášky vodotesných komôr a tým sa znížilo aj množstvo vody, ktoré mohlo poňať. Druhou požiadavkou predsedu bola neprehľadná paluba s množstvom záchranných člnov. Z navrhnutých 48 nakoniec ostalo len 16, pričom jeden čln mohol poňať max. 70 cestujúcich
2) Konštruktéri chceli vyrobiť Titanic z oceľových plátov (hrúbka 38 mm) a oceľových nitov, dalo sa to len za pomoci veľkého pneumatického nitovača, ten však bol tak veľký, že sa nedal použiť v zaoblených častiach trupu, preto sa museli použiť nity zo železa, ktoré sa naklepávali do trupu ručne. 100 rokov nikto nemal tušenie, že použitie týchto nitov spôsobilo potopenie Titanicu. Až v roku 1996 vypráva k vraku zistila, že sú nity v mieste trupu spojené železnými nitami, ktoré obsahujú prímes trusky, ktorá mala dodať železu húževnatosť. Avšak nity použité pri stavbe Titanicu neboli najkvalitnejšie aké sa vtedy mohli použiť. Obsahovali väčšie množstvo trusky, čo spôsobilo, že jeho tvrdosť dokonca klesla. Baltimorská univerzita zistila že nity boli vyrobené, tak že pohyb oceľového nitu o 5 mm spôsobil, že nit neplnil svoju funkciu a to už pri 10 000 librách, avšak pri zrážka ľadovca a Titanicu, musel každý nit odolávať sile až 14 000 libier.
3) Príchod poškodeného Olympicu do doku v Belfaste ešte pred ukončením finišujúcich prác na Titanicu. Tie sa museli odložiť a tak plavba sa oneskorila o celý mesiac, čo malo za následok, že Titanic vyplával v čase keď sa najväčšie množstvo ľadovcov dostávalo na južnú trasu
4) Poškodenie Olympicu a striedanie dôstojníkov malo za následok zamknutie ďalekohľadu pre stráž vo vranom hniezde a preto zníženie vzdialenosti sledovania ľadovcov na mori
5) Ešte pred vyplávaním bola na lodi posledná inšpekcia britského Ministerstva zahraničného obchodu. Tá odsúhlasila malý počet záchranných člnov, čím to neskôr odôvodnila obrátením sa na predpisy, ktoré neurčovali počet člnov na palube
6) Počas dňa 14. 4. 1912 či už telegrafisti alebo kapitán ignorovali správy o hroziacom nebezpečenstve zrážky s ľadovcom a nemenili rýchlosť ani žiadne iné opatrenia. Jediným opatrením bolo neskoršie asi 20 minútové meškanie zmenu smeru plavby, čím sa mal Titanic dostať do bezpečnejších južnejších vôd teplého Golfského prúdu. Avšak aj prúdenie bolo proti ceste Titanicu a Golfský prúd bol v tom čase ešte južnejšie ako obvykle, takže sa ľadovec dostal nižšie na juh a tak nepomohla ani južnejšia trasa
7) Stráž vo vranom hniezde neskoro spozorovala ľadovec blížiaci sa k Titanicu. Príčinou bolo pokojné more bez vĺn a vetra, na oblohe nesvietil mesiac, bola riadna zima, slzili im oči a toto všetko malo za následok neskoré spozorovanie ľadovca. A najväčšou príčinou ostáva zamknutý ďalekohľad
8) Po hlásaní stráže vydáva prvý dôstojník rozkaz otočiť loď na pravo a zaradiť spätný chod, pričom si neuvedomil, že tieto dva rozkaze sú si protichodné, keďže kormidlo nemohlo naplno fungovať pri spätnom chode a tak sa loď otáčala pomalšie ako mohla.
9) Hlavnou príčinou mohla byť aj rýchlosť lode, ktorá sa plavila napriek hláseniu od ostaných lodi rýchlosťou 21,5 uzla, čo je asi 40 km/h
10) Ďalšou príčinou smrti toľkých ľudí bolo nedostatočné vybavenie Titanicu záchrannými člnmi. Z navrhovaných 48 napokon ostalo len 16, ktoré by dokázali poňať okolo 850 osôb. Zachránených však bolo iba necelých 700, pričom člny opúšťali Titanic poloprázdne v dôsledku plnenia len ženami a deťmi.
11) Posledná príčina smrti ostaných cestujúcich bolo vypnuté rádiové spojenie najbližšej lodi Californien
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
grietusha
14. 6.júna 2011 16:39
ja som ti len chcela napísať, že ma fascinuje tvoj aginálny nick.
Napíš svoj komentár