Otázka v komente, lebo to neviem napísať stručnejšie (ako vždy ) :
Komentuj
7 komentov
3
Mám svedomie a nerobí mi problém priznať si chybu a následne sa nielen ospravedlniť , prejaviť lútosť , ale aj poskytnúť kompenzáciu ako nápravné opatrenie
To druhé záleží od toho , či to bol alebo nebol úmysel a čo tým dotyčný sledoval a tiež aj to čo považujeme za ,,fakt hnusné"
To druhé záleží od toho , či to bol alebo nebol úmysel a čo tým dotyčný sledoval a tiež aj to čo považujeme za ,,fakt hnusné"
4
Ako decko ma moc neučili použiť slovo prepáč, ani doma ani v škole a tak. Naučila som sa priznať chybu a ospravedlniť sa až v partnerskom vzťahu, pretože som si uvedomila že niektoré veci tú druhú osobu vedia zraniť. Čiže až v dospelosti som vnútorné dozrela a viem sa úprimne ospravedlniť za veci, ktorými som niekomu ublížila. Teraz už aj kamarátom a rodine ak sa niečo také udeje. Ale snažím sa žiť tak aby som nikomu neublížila vedome.
6
Áno dokážem, aj to robím a myslím že to je základ pre fungovanie vo vzťahu, v kolektíve či priateľstve. A to isté očakávam od druhých a viem to prijať. Niekto kto to nedokáže nikdy nebude medzi ľuďmi s ktorými chcem dobrovoľne tráviť čas (výnimkou je otec ).
7
Ospravedlním sa. Nemám problém priznať si chybu.
A taktiež príjmem ospravedlnenie, ale vzťah to už naruší. Väčšinou toho človeka už nevnímam tak, ako dovtedy. (Samozrejme, závisí od toho, o čo ide..)
A taktiež príjmem ospravedlnenie, ale vzťah to už naruší. Väčšinou toho človeka už nevnímam tak, ako dovtedy. (Samozrejme, závisí od toho, o čo ide..)
Napíš svoj komentár
A naopak, ako beriete, keď sa vám niekto ospravedlňuje za niečo fakt hnusné, čo vám urobil?