Ak by boli rodičia vaši rovnesníci, boli by ste kamaráti?
Predstavte si čisto hypotetickú situáciu, že vaši rodičia by boli napríklad vašimi spolužiakmi/kolegami (a súčasne nie vaši rodičia pochopiteľne). Myslíte, že by ste sa skamarátili? Alebo aký by ste mali vzťah?
Ja napíšem za seba, s mamou by som sa určite neskamarátila, pravdepodobne by sme udržiavali len taký kontakt, aký by bol nutný a nič viac.. Ak by boli nejaké tímové práce, tak by som s ňou určite nechcela byť v jednom tíme. Pretože mám pocit, že každá rozprávame úplne iným jazykom. Sme absolútne nekompatibilné a vôbec si nerozumieme.... A s otcom ťažko povedať, toho až tak dobre nepoznám a bohvie aký bol za mladi, ale tiež myslím že skôr nie..
mamka by mi nepredstavitelne liezla na nervy, ale kedze by na mna vkuse rozpravala a kedze nema v hlave nasrate, eventualne by sme boli blizke kamosky myslim
(vacsina mojich kamaratstiev ma tento scenar)
s otcom by sme nikdy neprehovorili okrem nejakej silno intelektualnej jednorazovej debaty, lebo sme smrtelne awkward obaja
Myslím, že s mamou áno, ešte v školských časoch hrávala ochotnícke divadlo, rada čítala, asi by sme boli kamaráti. A bola by aj dobrá kolegyňa v práci, kedže neohovára, nie je namyslená, nie je ten otravný typ čo všade bol, všetko vie, takže by som si ju obľúbil ako spolužiačku aj kolegyňu. Otec neviem aký bol za mlada, či by sme boli ako spolužiaci kamaráti, ale ako kolegu by som ho mal asi rád, kedže by som sa od neho mohol veľa naučiť, a po robote by sme chodievali na pivo
asi áno, povahovo by som nemenila, len určite by som bola ja tá akčnejšia, oni sa dosť boja do veľa vecí pustiť, radšej volia o ničom istotu ako peknú neistotu a nevadí im, ak ich niekto ponižuje, pravdepodobne by som to riešila ako kamarátka aj za nich, čo by som ale určite nechcela a nevedela by som si predstaviť, tak aby bola babka mojou kamarátkou, diametrálne odlišný názor na život, poruchy osobnosti, zásahy do mojich rodičov a ich štýlu výchovy...
Ja som kamos s mojou mamou aj teraz. Vo vela veciach sa samozrejme nezhodneme, ale v tych zasadnych (politika, osobna sloboda, nabozenstvo atd) mame dost podobne nazory.
Mama by bola ten typ s ktorou by som sa asi vyslovene nekamaratila ale mala by som ju rada, lebo je na kazdeho dobra, dobre sa uci a nicoho sa zaroven neboji
S otcom by sme sa asi stretavali niekde vonku.
Tak k tomuto je tazke sa vyjadrit. Ja vlastne neviem poriadne, aky boli za mladych cias. Takze vlastne neviem. Keby islo o nazory, tak to sa skor zhodnem s mamou ako s otcom. Ale to si myslim, ze nestaci na kamaratstvo. Ale je asi vacsia pravdepodobnost, ze by som sa skamaratil s mamou. Tym nechcem povedat, ze s otcom by som sa neskamaratil.
s otcom asi skôr konkurenti (máme podobnú povahu, ale veľmi odlišné spoločenské názory), asi by sme sa dosť (elegantne) hejtili, s mamou neviem, ale myslím si, že ona by sa hlavne so mnou nechcela kamarátiť so... probably not
S mamou by som bola kamoška, ale vadilo by mi, že je dosť ukričaná a nikoho nepúšťa k slovu, prípadne aj jej niektoré názory, ale humorom, chuťou k jedlu a nejakých veciach by sme si určite sadli. Boli by sme kamošky ale nie najlepšie.
Mám nevlástneho otca , ktorého poznám viac ako svojho biologického, ktorý zomrel a s tým nevlastným teda, by som sa tak maximálne dobre zasmiala na takom čiernom humore, ktorý obaja zdieľame a potom podebatila o nejakých filozofických témach, keby sme sa vyskytli v nejakej partií spoločnej, ale máme veľmi odlišné povahy a životné postoje na to aby sme boli nejakí , že kamoši.
-otec by bol moj lepsi znamy,lebo mame velmi podobny humor, takze by sme sa vedeli zabavit, ale keby islo a vaznejsie veci,tam by to pokulhavalo a taktiez by som ho ohovarala za chrbtom,ze je nemoralny a zgrlos a eventualne by sme sa prestali bavit
-moja mama nie je sice najinteligentnejsia na svete,ale ma velmi dobre srdiecko, je na kadeho mila,zlata a je velmi vesela,takze urcite by sme boli kamosky, ale asi by som do nej rypala,nech sa tolko nelutuje a ked jej nieco vadi,nech sa postavi sama za seba a nenecha vyuzivat
Moja mama je moja kamka odvzdy... Cize by sme boli super partacky.... Je mlada duchom, vtiokarka a najvacsi troll jakeho poznam. A moj otec je velmi tichy, ale aj s nim by som sa bavila. O sporte a recyklovani...
Ja som s mou mamo aj teraz kamoška akože občas sa fest povadíme a tak..ale inak s ňou kecám ako s kamoškou takže myslím, že áno, rozumela by som si s ňou..ja by som bola taká tá bláznivejšia kamoška a ona tá kľudnejšia, rozumnejšia
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
(vacsina mojich kamaratstiev ma tento scenar)
s otcom by sme nikdy neprehovorili okrem nejakej silno intelektualnej jednorazovej debaty, lebo sme smrtelne awkward obaja
s otcom mozno aj ano...
S otcom by sme sa asi stretavali niekde vonku.
S otcom neviem. Asi skor nie.
S mamou by som bola kamoška, ale vadilo by mi, že je dosť ukričaná a nikoho nepúšťa k slovu, prípadne aj jej niektoré názory, ale humorom, chuťou k jedlu a nejakých veciach by sme si určite sadli. Boli by sme kamošky ale nie najlepšie.
Mám nevlástneho otca , ktorého poznám viac ako svojho biologického, ktorý zomrel a s tým nevlastným teda, by som sa tak maximálne dobre zasmiala na takom čiernom humore, ktorý obaja zdieľame a potom podebatila o nejakých filozofických témach, keby sme sa vyskytli v nejakej partií spoločnej, ale máme veľmi odlišné povahy a životné postoje na to aby sme boli nejakí , že kamoši.
-moja mama nie je sice najinteligentnejsia na svete,ale ma velmi dobre srdiecko, je na kadeho mila,zlata a je velmi vesela,takze urcite by sme boli kamosky, ale asi by som do nej rypala,nech sa tolko nelutuje a ked jej nieco vadi,nech sa postavi sama za seba a nenecha vyuzivat
inak chvalim forum. dobry napad
S otcom by sme boli asi za dobre, ale neboli by sme si megablízki