Všetci o všetkom vedia, ale medzi sebou si to nepovedia.


Asi toľko, po terajšom rozhovore s mamou. Tak nepriamo sme sa rozprávali o tom rozvode. Áno, skoro všetci to tušia. Dobre, som spokojná, že to neviem sama, ale zasa..je to zvláštne. Potom sa ma mama opýtala, že či si myslím, že on má frajerku alebo že si ju raz určite nájde. Vtedy ma tak zamrazilo, nevedela som sa nijako vyjadriť. No, nech má, ale nech ňou nie som ja..ani teraz, ani v budúcnosti. Bolo by to zvláštne a asi nikto by to neprijal s nadšením. Teda možno moja mama časom áno, lebo ona ho zbožňuje! Ale to nič neznamená, kebyže ona vie, čo sa dialo, keď vtedy všetci sladko spali..
(Ale o tomto nevedia všetci, tak si to medzi sebou ani nemajú ako povedať, haha).


Ozaj, teraz si s ním píšem už pomenej. Možno preto, lebo mu už odpisujem na maily len jednou, dvoma vetami. Nemám mu totižto čo viac napísať. Sem tam mi napíše viac mailov, ale ja..nemôžem. Nemala by som.
Jasné, môžeme si raz urobiť výlet, keď príde na návštevu. Ako mi včera navrhol. Ale aj tak ten výlet bude len výlet a nie VÝLET so všetkým čo k tomu patrí. Lebo niektorí chlapi berú takéto dni a hlavne noci strávené spolu, inak. Teda vždy doteraz to tak bolo. A ja na to myslím už teraz, aby som bola v predstihu a zbytočne nehovorila „áno, ideme ideme“ a pritom si sama kopala jamu. Lebo ja som taká, vždy podľahnem pokušeniu a vždy to pokušenie niekedy aj sama iniciujem. Tak sa chcem takým situáciám radšej vyhnúť. Nech zbytočne nedráždim.


Čo ďalej dodať? Myslím, že tieto epické deje sa už pomaly končia. Práve prichádza kapitola s časťami „dozvuky“. Tak to bude teraz skôr len o tom, kto skôr dostane rozum (aj keď mám taký pocit, že asi ja, lebo si viac uvedomujem to, čo sa môže v takýchto prípadoch stať, aj keď je to trochu paradox, že nie on...).
Želám dobrú noc a pekný zajtrajší výlet s T.