Včera ráno mi bola fakt príšerná zima.
Horúca sprcha.
Vyšla som z nej zahalená vôňou svojho obľúbeného sprchového gelu.
Nohavičky. Podprsenka.
Prebehla som do svojej izby.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Otvorila som skriňu.
A akosi automaticky som sa natiahla po tom, čo som toľké roky nosila najradšej, keď som sa chcela trošku zohriať.

Jeho tričko.

Tehlová farba. Dlhé rukávy. Asi o tri čísla väčšie než nosím ja. Neskutočne príjemný materiál. Veď preto som mu ho asi pred 4 rokmi potajomky "ukradla" - a postupne som si ho vydržala. Mal rád keď ma v ňom videl.

Koľko bolo tých večerov, čo mi tak neskutočne chýbal. Bol na druhom konci sveta - a ja som sa mohla škriabať po stenách, mohla som si trhať vlasy, hrýzť nechty až do krvi - NIČ by mi nemohlo pomôcť aby som mohla byť s ním. Mohla som plakať celé hodiny. Bezmocnosť je to čarovné slovo, ktoré vystihovalo danú situáciu. Čistá, nefalšovaná, koncentrovaná bezmocnosť. Zostávalo mi len počítať posuny časov. A vstávať o štvrtej ráno, aby som aspoň na minútku zapla Skype a videla ho predtým než šiel do práce.

Keď som si obliekla jeho tehlové tričko, bolo mi príjemnejšie. Akoby som si obliekla jeho. Koľko nocí som v ňom prespala. S ním prespala. Mala som pocit, akoby som zrazu bola zahalená v jeho objatí.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Vzala som to tričko do rúk. Materiál je aj po 4 rokoch rovnako úžasný. Zatúžila som tú jemnosť pocítiť na nahej pokožke.

Ale nemohla som si ho obliecť.
Nedokážem to a hlavne...
NECHCEM si ho obliecť.
Už nechcem mať pocit, že som s ním akokoľvek spojená.
Lebo už nie som.
Ani nikdy nebudem.

V mojej mysli si posledné dni uvedomujem úžasné veci. Doslova cítim, ako zo mňa uniká každou sekundou stále viac a viac bolesti a smútku. Liečim sa. Už pred sebou vidím budúcnosť. Má farby, tvary, obrysy. Už to nie je čierna diera do ktorej sa rútim dole hlavou.

"If you´re going through hell, keep going."

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

To tehlové tričko pekne poskladám.
Uložím ho do kufra a v septembri odnesiem do Bratislavy.
Nájdem si nejaké vhodné miesto, pôjdem niekam, kam sme chodili len my dvaja.
A vyhodím ho do prvého smetiaka.
Nech to má štýl.
Presne taký istý štýl, akým on skončil všetko to krásne.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

"Life is too short to wake up in the morning with regrets. So love the people who treat you right and forget about the ones who don´t."