Mesiačik ubúdal, mesiačik rástol,
sme spolu mesiac, aj keď nie často.
Sme spolu stále, v našich srdiečkach,
hladíš ma na duši, jak lúče slniečka.

V tvojom objatí sa zastaví čas,
prežívam najkrajšie krásy krás.
A pri tvojich dotykoch lietam v siedmom nebi,
lebo som a ostávam nemý...

Nenachádzam slová, veľmi ma mrzí,
že už mi dávaš namiesto úsmevu slzy.
City ti ochladli, mne si dala zbohom,
chceš sa mi vzdialiť, no stojíš za rohom.

Kto za to môže? Prečo si sa ma vzdala,
keď si ma nedávo ešte milovala?
Neviem to ja, nevieš to ani ty,
hráš so mnou divadlo na city.

Nemám silu vzdorovať ti, som tvoj, hoci
akokoľvek snažím sa, som v tvojej moci.
Čo cítiš ku mne? Máš srdce z kameňa?
Ani nevieš, láska, čo všetko pre mňa znamenáš.

Mám v srdci dýku, na chrbte mráz,
v duši strach, že ma opustíš zas.