Vraj som citilivá duša.
"Vraj" píšem zámerne, lebo ja sa za citlivú nepokladám ani náhodou.
Neplačem pri Inge Lindstromovej, dokonca ani pri Rusamunde Pilcherovej a Titanic? Ak by okolo mňa netrúchlilo ďalších päť ľudí aj by som sa začala smiať.

Ešte stále som citlivá duša?

Napriek tomu som často smutná. Často ako pre koho - mne úplne stačí že mám minimálne raz do týždňa náladu na hovno.
Nemusím mať ani PMS a naserú ma všetky maličkosti. Každú chvíľu hádžem mobil o zem a rozhodujem sa, či skončím s internetom hneď, alebo až keď ma to prejde. Samozrejme, keď ma to raz prejde pekne si sadnem za stôl a pokračujem v bežnom živote, ale aj tak tie dni nemám rada.

Púšťam si depresívne pesničky, pozerám do blba a s nikým sa nebavím. Okrem seba.
Neverili by ste, aké namáhajúce je ignorovať samú seba.

-Mons ty si strašná krava/pča/lama(podľa stupňa zlosti)-
-Ja viem. Čo mám robiť?
-Odlamuj sa alebo si drbni hlavu o stenu a bude dobre-
-Skúšala som, nepomáha.-
-Pusti si Inekafe, Sum41, veď ty vieš ako nám to robí dobre..-
A tak si ich pustím. Moje rady sú vždy účinné. Chvíľu je dokonca všetko ou kei, ale v jednom neidentifikovateľnom momente ma niečo zlomí a znova plačem nevediac prečo.

Normálny človek by to pripísal citlivosti, ale ja som..
Čo som? Neviem.
Poviete mi? Nepoviete.

Jednoducho som divná a nehanbím sa zato! Nehanbím sa za seba.

Moja divnosť je často krát spájaná aj so spôsobom môjho zmýšľania.
Vezmime si len jednu hodinu z Dejepisu.
Mali sme prednášku o holokauste. Všetkým bolo zle z toho, ako sa zaobchádzalo s ľuďmi v koncentrákoch, všetci sa div nerozplakali, neposlali peniaze pozostalým a ja?
Ja som sadla za net a hľadala dôkazy o tom, že to nebolo ptak ako všetci tvrdia, že plynové komory sú hluposť zrovna tak ako mydlá z ľudí.
Som divná.

Ak sa niekto pri Dunaji rozpráva o tom, aká môže byť voda studená a ako v nej dokážu ľadové medvede v zime plávať nepridám sa do debaty, ale skočím do nej.
Som divná.

Som divná a súčasne nepochopená. Nepochopená mrcha.

Prečo nepochopená?
Aj tak nikto nikdy nepochopí o čo mi ide. (†Kurt Cobain†)
Zčasti preto, že občas nechápem ani ja o čo mi ide, takže iní ani nemajú šancu an to prísť.

Prečo mrcha?
Preto, lebo. Idem cez mŕtvoly - ak mám pravdu. Pravdu mám vždy.
K mojej milej a nevinnej tváričke sa to slovo vraj nehodí, ale čo už. Tichá voda brehy myje.

Divná, nepochopená mrcha - me, myself and I.



Je mi síce záhadou ako som sa od citlivosti dostala k pravej podstate môjho ja - o tom je internet.
Aj naposledy som hľadala kvalitný vysávač a skončila som pri recepte na celozrnné palacinky:)


Buďte zdraví.