Nájsť si kamaráta?
Alebo on nájde vás ?
Ľahké to až tak nie je,musíme si predsa padnúť do oka. Spoznať ho,aký je.To nikdy predsa nemôžeme vedieť. Môže byť falošný,hrať sa na to kým nie je.Zamilovať sa po takej dobe,že to nie je možné.Tak "kde si sakra?!" .Potrebujem nutne vidieť jeho pohľad do mojich očí ako vtedy. Potrebujem jeho objatie. Nie je ľahké zabudnúť na to čo bolo.Ale musíme sa tešiť na to čo bude. Ja týmto končím. Minulosť,zabíja ma. Budúcnosť netrápi ma. Prečo je taký sebecký voči mne?! Čo vy úbohí chlapi nevidíte ako sa my ženy trápime?! Už nikdy viac sa nedám ponižovať vami. Už nikdy viac nebudete so mnou zaobchádzať ako s handrovou bábikou. Už nikdy viac vám nedovolím sa ku mne čo i len priblížiť keď to nebudem chcieť. Nie som tu pre srandu. Aj ja mám city ako každý iný človek. Viem sa vcítiť to každej situácií. I keď nie vždy dokonale.Možno si hovoríte ,že mi ušla pointa ale ja viem o čom píšem. A práve píšem o neskutočnej láske. Láske k mužovi. Možno si ešte pomyslíte,že čo to tu trepem. Ale,ešte nikdy som necítila to čo práve opisujem. To sa nedá ani popísať. Neskutočná eufória keď sa na mňa pozrel. Nemohla som spať a prestať na neho myslieť. A tešiť sa na ďalší deň keď ho zase uvidím. Bol moje svetlo,ktoré aj tak rýchlo zhaslo ako pri západe slnka. Nič netrvá večne. Ty si nechal ma tak. Ja nemôžem odolať. Bola tu nádej zase ťa vidieť,cítiť tvoju prítomnosť a zoči voči vidieť tú vášeň. Prosím,zabi ma radšej ak ideš mi takto ubližovať.