Je 23:36 a nedalo mi nenapísať pár slov. Viem že už väčšina blogerov, birdzákov, pokecákov spí no ja som stále hore pretože v poslednom čase ma prenasleduje nespavosť. V izbe je akosi dusno. Možno je to psychedelickou hudbou z prvého albumu Doors, ktorý práve počúvam ale príčina bude asi iná. Blíži sa tak dlho predpovedaná búrka. Na tú čo bola naposledy tak ľahko nezabudnem. Bolo to niečo skvelé. Je to celé akosi divné. Teším sa z toho, čoho sa vlastne bojím a ja sa teším z toho, že sa bojím. Je to ale trošku iná forma strachu ako keď sa bojíte niečoho v živote a máte depresie a úzkosti. Toto je iný strach. Ste nad vecou a rozmýšľate, či príde zajtrajší deň. V tom si vždy pustím nejakú tajomnú hudbu, najviac ma k tomu lákala Riders On The Storm od Doors v pozadí s búrkou s apokalyptickým textom. Niekedy mám chuť v tom najväčšom náreze vybehnúť von a príjmať tú energiu búrky a jej atmosféry. Blesky, hromy, nebezpečenstov a strach... je to niečo tajomne dobré ... divadlo skazy, ktoré pozorujete cez zatvorené okno. Vraj som sa v detstve panicky bál búrky...dnes sa jej bojím ale akosi inak. Ja sa jej vlastne nebojím, ja sa len chcem báť...