Je 22:41 pondelok večer a ja idem písať tento blog v nádeji že sa mi uľaví a pomôžem niektorým, ktorý niečo takéto podobné prežívajú alebo prežili. Máte v triede človeka, ktorému ste nesympatický. Celý rok si robíte napriek až raz pohárik zlosti pretečie a pobijete sa. No zabúdate na to, že ten s kým sa bijete je jeden z "armády veľkého šéfa". Chcete či nechcete ste v obrovských problémoch. V mojej teórii veľkých šéfov som hovoril o veľkých šéfov, ich dvorných šašovcoch, ovečkách a outsideroch. Ako vystrihnuté z nejakej psychologickej príručky. Zdanlivo zložitej ale pritom úplne jednoduchej. Takže máme tu spor, veľkého šéfa, posoka veľkého šéfa, prívrženca veľkého šéfa a ochranku veľkého šéfa. Títo všetci maju už konečne motív aby sa pustili do outsidera. Outsider začal bitku a tú treba pomstiť. Proti tejto kombinácii ste bezmocný ako ovečka alebou outsider a tak jediné čo vám zostáva je čakať kým sa to všetko utrasie. Ak to náhodou začnete riešiť dostatnete sa do ešte väčších problémov. A tak zrazu prídete o všetkých tzv. priateľov lebo ste si znepriatelili veľkého šéfa, jeho ochranku a hlavne "jeho armádu", ktorú ste ešte donedávna považovali za kamarátov. Ste úplne odpísaný a už nie ste iba outsider ale aj nenávidený outsider, ktorý je už odkázaný baviť sa s niekym mimo tejto komunity. Všetko sa začne riešiť a zo dna na den ste čím ďalej vo väčšom hnoji. Hladáte východisko a chcete vycúvať z niečoho, z čoho sa už vycúvať nedá.
Bohužial, tento scenár sa veľakrát opakuje na pôdach stredných škôl a ako som počul tak to prerastá do bojov skupín (nie iba jednotlivcov). Tajomstvo toho všetkého spočíva v tom, že niekto po krvi túži a niekto sa jej vyhýba. Prečo existujú extrémisti, vagabundi, bitkári a všetky tieto skupiny? Vyhľadávajú napätie a adrenalín. To všetko si spísknu tie nevinné obete. Tou nevinnou obeťou môžete byť vy, váš kamarát či známy. Nenechajte to už tak a bojujte proti tomu. Národnostné spory sú "možno pochopiteľné" (boli tu aj tu budú, bohužiaľ) ale boje dvoch častí toho istého mesta, tej istej školy či tej istej organizácie su už naozaj niečim nepochopiteľným. Tu už všetky poučky zlyhávajú.
Na záver tohto blogu, ktorý je nepochopiteľný ako celý život na zemi chcem iba povedať, že náboženstvo sa nemýli aspoň v jednej veci. Keby sme sa riadili niektorým náboženským pravidlami ako je také desatoro, možno by tu bol raj na zemi.