Už dlhší čas pozorujem že svet je jedno veľké divadlo pozostávajúce z hercov svojich vlastných osobností. Kladné alebo záporné postavy striedajú hlavné a tuctové vedľajšie osobnosti. Medzi hlavné postavy patria osobnosti známe v médiách a medzi tie bábky vedľajšej scény patria študenti, robotníci, pracujúci a oteckovia alebo mamičky...
Prečo takéto rozmýšľanie? Asi to bude tým, že mnoho ľudom vadí že nechcem byť len tuctová vedľajšia postava a chcem sa niečim odlíšiť. Nie som ale sám a tento blog venujem všetkým, ktorý sú iný ako ostatný. Prečo vždy boli aj budú ľudia, ktorý chcu byť iný. vyraďovaný z kolektívu tuctových bábik spoločnosti? Žeby to bolo tým že patria medzi hlavné postavy alebo to bude tým že patria medzi vedľajšie záporne postavy svojho vlastného života?

...People are strange
When you're a stranger
Faces look ugly
When you're alone

Women seem wicked
When you're unwanted
Streets are uneven
When you're down...

When you're strange
Faces come out of the rain....