Dlho som rozmýšlal nad nadpisom tohto blogu, nakoniec vyhral tento. Poznáte to, starší lamentujú že mladá generácia je skazená a neslušná. Myslíte si že to tak je? Nie je to náhodou naopak?
O čo všetko vlastne išlo... Predstavte si že ste v malom mestečku a keď zmeškáte vlak, pôjde vám druhý až za štyri hodín. Dosť blbá situácie, že?
Prichádzam do čakárne plnej ludí už s tým, že ten vlak nestihnem. Po hodine čakania a počúvania LEd Zeppelin a The Doors, prichádza doktorka. Jeden mladík sa bezstarostne a bezopýtania predbehne. Úspešne sa mu to podarí, spokojne si odkráča a nikto mu nič nepovie. Ja som vybral doktorke za účelom asi päť minútovej preventívnej prehliadky. Zrazu vo mne blysla myšlienka, že možno ma ten starší pán pri dverách pustí, keď mu poviem ako na tom som a ja ten vlak stihnem. Je na dôchodku, času má dosť a 5 minút ho určite nezabije. Za to u mna by to znamenalo štyri hodín čakania. Najskôr som prišiel k ľudom a opýtal sa či sú všetci z tohto nemenovaného mesta. A prvý vykríkol dedko : "Ja som odtialto!". Vysvetlil som mu moju situáciu a slušne som sa ho opýtal či by ma nemohol pustiť. V momente mi začal nadávať že ako si to predstavujem takéto niečo. Pritom som sa len slušne opýtal. No on sa do mna pustil v sekunde. A aby mi nebolo málo, jeho spolusediaci mi začal vyčítať, že vlaky chodia každú pol hodinu. Dotyční zrejme nevedel že medzi deviatou a jednou hodinou poobede nechodí absolutne nič na ten smer z tohto mesta. Vtedy som si uvedomil, že som mal byť jednoducho drzí ako ten čo sa predbehol. Slušnosť sa nevypláca, aj tak vám ľudia vynadajú. Veľa krát sa mi niečo podobné stalo, takže chcem odradiť tých, ktorý si myslia že pod pojmom staršia generácia sa vždy myslí len slušnosť a ohľaduplnosť. Doslova nervózne som si odkráčal k mojej lavičke a dal som si ignorantsky sluchátka. Zeppelinov som si dal na plné volume s tým, že dedko ešte stále brblal a nadával. Spomeniem iba to, že tomu chlapíkovy predomnou nepovedal nič.
Prešla asi polhodina a prišiel som narad. Za pät minút som bol vybavený a štyri hodiny čakania ešte ani nezačali. Poznáte ten pocit : som tu už dve hodiny a trvá to pätnásť minút. Po malej obhliadke mestom asi po polhodine som sa vracal smerom k stanici okolo tej istej polikliniky. Tam bol jeden mladík, ktorého som predtým videl v čakárni a počul ma, keď som hovoril o tom, že mi nejde žiadny vlak. Najskôr si vypítal oheň, ktorý som nemal a potom sa opýtal či nechcem zviezť. Ja som celý štastný povedal že áno. On na to odpovedal že to má cestou. Nasadol som do auta a za necelých pätnásť minút som bol doma.
Vidíte ten paradox? Starší človek, skúsený životom sa k vám zachová absolutne chladne a mladík, ktorý vás tak isto nikdy nevidel vám ponúkne že vás zvezie. Kto je teraz ten slušný? Kto je ten, kto vám podal pomocnú ruku v núdzi?