Divadlo... niečo, čo ma nikdy extrémne nelákalo. Všetko sa zmenilo po návšteve DAB a divadelnej hry Piargy. V rámci mojej školy - SPŠ stavebnej - sme sa mali 6. februára zúčastniť divadelného predstavenia PIARGY (http://www.dab.sk/index2.php?m=fotografie&sm=piargy). S divnym pocitom (ako som prežíval, keď som bol na ZDŠ) sme išli do divadla. Stále som si predstavoval scény s preafektovanými hercami, ktorí len hovoria dialógy-strojovo, bez akejkoľvek intonácie. Tentokrát, to tak nebolo. Prvé čo ma uchvátilo, bola impozantná budova DAB.
Predstavenie sa má už o chvíľu začať...
Nastala tma a v pozadí sa začala premietať scéna zimnej krajiny. V čase keď som bol dieťa, neboli technické vymoženosti až na takej úrovni a predstavenia boli až príliš nudné. Tentokrát sa to nedalo povedať. Skvelé herecké prevedenia, emócie, zaujímavé postavy a hlavne hustá atmosféra, ktorú dokázali herci vytvoriť spolu s efektami a hudobným podmasom.
Počas celého predstavenia bola reč o vzťahoch, sexe, pomste, spomienkach, osobnostnom postavení a životných osudoch. To všetko sa spájalo s alkoholom a typickými slovenským povahami. Dej bol úplne uchvacujúci a dalo by sa povedať že posledné scény som naozaj vychutnával. Piargy alebo o osade, ktorá "zmizla zo sveta za jednu noc, akoby ju boli čerti do pekla poodnášali". Začiatok bol spočiatku komediálno ladený. Psychologický dej sa ale začal stupňovať až pri konci. Jediné čo by som nevedel urobiť je obsah a to kvôli množstvu postáv a ich mien, v ktorých som mal trošku zmätok.

Po tomto zážitku som si povedal že dráma je naozaj umenie, pred ktorým mám tiež rešpekt ako aj pred hudbou. Táto návšteva divadla nebola určite posledná.
Skvelé herecké výkony Milana Ondríka, Evy Pavlíkovej, Ivana Vojteka st., Jakuba Rybárika a ďalších v réžii Romana Poláka - to boli pre mňa Piargy - prvý divadelný-umelecký zážitok.