Z času načas príde na človeka akási chvílka tajomna, chvílka kedy niečo hladá. Celý život človeka sa spája s niečim, čo miluje a zároveň nenávidí. A tak sa zmenil večer z veselého na melancholický, neveselý, uzavretý do seba. Jeden známy mi povedal : "Prečo počúvaš depresívnu muziku keď máš melancholickú náladu alebo depresiu, ja si vždy pustím nejakých tých veselých Beatles v začiatkoch alebo nejaký popík a to ma rozveselý". Ja v týchto chvílkach pocit veselosti nepotrebujem a potrebujem niečo na ešte väčšie uzavretie sa sám do seba. To dokážu len 2 veci : Floydi alebo Doors. Doors sa stala už pre mňa hudba každého dňa, tak preto som skúsil zmenu - Pink Floyd. Celý život človeka sa okolo niečoho točí. Ten môj okolo tejto okúzlujúcej muziky. Samozrejme je to tak, že nie vždy padne vhod. Keď potrebujete vybiť si zlosť, energiu alebo proste máte iný feeling - sú tu na to Rolling Stones, Led Zeppelin, Motorhead, AC/DC, Chuck Berry a iné rockandrollové pecky. Niekedy sa však stane že príde vám chuť "vymeniť pivo" za niečo iného, jemnejšieho a zložitejšieho. Zmeny nálad a muzika idú spolu. Tak ma napadlo : pusti si niečo, čo si už dávno nepočúval! Potom som objavil nanovo tento album a spomenul si na dokument o Dark Side Of The Moon. Prvý bol dokument a v týchto chvílach album Wish You Were Here aj počúvam. Samotná skladba je o niečom úplne inom ale úvodný Crazy Diamond mi pripádá úplne iný, vesmírny. Pravé zimomriavky prídu až v skladbe Welcome To The Machine. Táto recenzia by sa dalo pridať aj k albumu Meddle, ktorý vyvoláva ešte lepší efekt + predstavivosť. Vonku je už tma, letný večer sa zmenil na jesenný zlý sen a valiace sa čierne mraky sa rozprestierajú všade navôkol. Silný vietor ma zavádza k albumu Meddle a prvej vypalovačke One Of These Days. Práve o tomto je ich muzika. Len ťažko viem svoje myšlienky prepísať do týchto riadkov. To by vedeli snád len samotný Floydi.
reagovat