Čo sa s tým dá robiť?
Kedysi som čítal v mladosti knižku Miloš Kopecký - Já. Bol to životopis slávneho herca, ktorý trpel depresiami a prirovnával ich k jazde na kopec a z kopca. Presne tak sa cítim.
Akýkoľvek druh činnosti spojenej so školou je nemožný, som unavený, vyčerpaný a trpím len pomyslením na to čo bude zajtra = depresia.
"Krásne" jesenné počasie tomu len pridáva.
Dosť často bojujem s depresiou depresívnou hudbu - klin sa klinom výbýja. V tomto prípade to platí.
Momentálne pozerám do temnoty vonkajška cez tmavé okno a spomínam na to ako som doslova zo spomínaného "kopca" s radostou išiel a bol chvílami úplne šťastný. Lenže keď prídete dole, opäť treba na ten kopec vyliezť. A to trvá väčšinou dlhšie ako keď z kopca idete.
Keby som si uvedomil v svojom rannom veku že čítam takmer vlastný životopis bez konkrétnych situácii, ktoré sa v biografii vyskytli.