Milujem rockovú hudbu a stovky interpretov, ktorý mi prechádzajú ušami ma stále viac a viac fascinujú. K AC/DC som sa dostal cez kamoša, ktorý ich počúval nonstop každý deň. Riffy, vysoký hlas a jednoduchá rytmika je až tak typická pre AC/DC, že sa tomu snáď žiadna iná kapela, ktorá ich chce napodobniť nevyrovná.
Stále neboli ale až tak pre mňa zaujímavý, kým som nepochopil že toto je skutočný hard rock. Čo ma k tomu doviedlo? Ako hovoril Fedor Frešo (bassgitarista Collegium Musicum, Prúdy, Fermata) v relácii Slovenský bigbít : "Keby bola voda zakázaná, pila by sa viac ako alkohol". Toto platí aj o tejto muzike. Odrázdzanie od počúvania tejto hudby ma k nej doslova priviedlo. Každopiatokové chodenie na stretnutia birmovancov... Veľmi nepríjemná záležitosť, hlavne keď vám káže náboženský fanatik. Odpor voči pekelnej muzike? Presne naopak. Čím temnejšie, tým lepšie. Highway to hell forever. Pekelné zvony Hells bells prezvonili mojimi ušami hneď, keď som sa vrátil domov. Rock and roll ako sa patrí Whole Lotta Roise ma sprevádza vždy rannou zahmlenou cestou do školy.
S cestou do školy sa spája ďalší dôvod. Cestovanie vlakom vedie k spoznávaniu mnohých ľudí. Tak som spoznal gitaristu maďarskej bluesrockovej skupiny. Divná kombinácia čo? Muzika to je ale skvelá. Ale späť k gitaristovi Adrianovi, ktorý mi pripomenul AC/DC a ich album Ballbreaker, ktorý vraj počúval na páske dokola celú noc. To ma tak navnadilo že som si to musel vypočuť tiež a spolu s Back In Black to bolo prvé čo som dával do MP3jky.
Tretí navnadením bolo pre mňa dosť časté spoznávanie hudby cez filmy. Už ani neviem ako sa volal ale kombinácia AC/DC - You Schock Me All Night Long s rytierskymi zápasmi bola geniálna.
Práve mi hrá T.N.T. a pri tejto hudbe som vždy hrdý na to že som rocker a navždy ním zostanem.