Webky

Minule som tak uvažovala, prečo fajčím. Lebo tie absťáky, ktorými sú fajčiari známi, sú podľa mňa len vymyslené. Teda aspoň ja som si uvedomila, že keď mám absťák, tak sa vlastne len nudím.

Fajčím, keď kráčam, keď čakám, keď niekde sedím s partiou, keď som s mužom, skrátka- zväčša fajčím, keď nemám čo robiť. Niežeby som sa s mužom nudila, ale to je iný problém.

Keby som mala pevnú vôľu, čo nemám, tak sa pekne nudím bez cigarety. Bez hrania sa s dymom. Bez sledovania obrazcov, ktoré ten dym vytvára. Z toho mi vyplýva (vo vlastnom obhajovaní svojej slabosti), že fajčím pre súkromný estetický zážitok.

Ale hlavný problém môjho zlozvyku spočíva v tom, že fajčí aj môj chlap. A hľa, chyba je v ňom a nie vo mne. Keď si uvedomím, že on si vychutnáva krásy života s cigaretou a ja bez nej, tým pádom som ukrátená o vnútorný pokoj z jej užívania si, ergo nie som dostatočne uspokojená. A to je o hovne.

Aj on sa pokúšal skončiť s fajčením, ale vie, že ja fajčiť neprestanem a preto neprestane ani on. Ženie ho v podstate rovnaká pohnútka ako mňa. Lenže tá moja je dôležitejšia.

Teda, buď nadobudnem pevnú vôľu, alebo vymením frajera. Alebo neprestanem s fajčením. Na niečo predsa umrieť musím.