Máš otázky? Pýtaj sa. (kľudne i mňa)
Niečo Ti chýba? Hľadaj...
A hlavne sa raduj, kým môžeš. :-)

Som len obyčajný chalan.

Mám svoje sny, zopár sa mi už splnilo.

Prajem si nech sa mi splní len to, čo naozaj potrebujem.

S nikým nemám problém komunikovať, aj keď znakovú reč neovládam až tak dobre. :-)

A som katolík.

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

LÁSKA MÁ SVOJE MENO. A URČITE SA NEVOLÁ JA.

FALOŠNÁ LÁSKA NEEXISTUJE, PRETOŽE TO NIE JE LÁSKA...



*************************************************

AK MÁŠ STRACH, NIE SI SLOBODNÝ.
NEBOJ SA ROBIŤ VECI PRE DRUHÝCH BLÁZNIVÉ. SÚ DOBRÉ, AK ROBIA ĽUĎOM OKOLO TEBA SKUTOČNÚ RADOSŤ.



BOH EXISTUJE. NÁHODA BY NESTVORILA DOBRÝCH ĽUDÍ. ALEBO PRAVDOVRAVNÉ DETI.


-----------------------------------------------------------------------------------------------------

OSEM PÍSMEN:

Po rozhovore s Majstrom prišiel mladý muž za svojou priateľkou a povedal jej:
"Predstav si, že dnes ma naučil Majster ako nasýtiť srdce človeka ôsmimi písmenami."
"Prosím?!" spýtala sa nechápavo jeho priateľka. "O akých ôsmich písmenách to rozprávaš?"
"Je to jednoduché," začal vysvetľovať mladý muž. "Mnohí ľudia veľa rozprávajú a nepovedia v podstate nič. Dokonca sa to stáva aj niektorým kňazom. Mnohí z nás totiž zabúdajú, odkiaľ majú tie slová vychádzať. Keďže mi to Majster dnes pripomenul, poviem ich zo srdca teraz tebe."
Vtedy zostal na chvíľu ticho, pričom sa milo pozrel do jej spýtavých očí a potom povedal: "Mám ťa rád."

(M. Schlesinger, Človek, si jedinečný)

*******************************************************************

Učiteľ v štvrtej triede gymnázia dal ako tému na úlohu otázku: Prečo je svet taký, aký je?
Jedna sedemnásťročná študentka odpovedala ďalšími otázkami. Myslela si, že všetko zbabrala, ale učiteľ ju požiadal, aby svoju úlohu v triede prečítala nahlas.
Na prekvapenie všetci spolužiaci stíchli a pozorne ju počúvali:
„Mama, otec... Prečo? Mama, prečo sú ruže červené? Mama, prečo je tráva zelená a nebo modré? Prečo si pavúk nestavia dom, ale tká pavučiny? Otec, prečo ma nenecháš hrať sa s tvojím náradím?
Pani učiteľka, prečo sa musím učiť čítať?
Mama, prečo si nemôžem namaľovať pery a ísť tancovať? Otec, prečo nemôžem byť vonku až do polnoci? Moji priatelia môžu.
Mama, prečo ma nemáš rada? Otec, prečo sa chlapcom nepáčim? Prečo som len kosť a koža? Prečo musím nosiť strojček na zuby a okuliare? Prečo musím dospievať?
Mama, prečo mám chodiť na vysokú školu? Otec, prečo musím rásť? Mama, otec, prečo musím odísť? Mama, prečo mi nepíšeš častejšie? Otec, prečo mi tak veľmi chýbajú moji starí priatelia? Otec, prečo ma máš tak rád? Otec, prečo ma rozmaznávaš? Tvoja dcéra dospieva. Mama, prečo ma neprídeš navštíviť? Mama, prečo je také ťažké nájsť nových priateľov? Otec, prečo mi je tak smutno za domovom?
Otec, prečo mi srdce začne tak strašne biť, keď sa na mňa pozrie? Mama, prečo sa mi trasú nohy, keď ma osloví? Mama, prečo byť zamilovaným je ten najzvláštnejší pocit na svete?
Otec, prečo sa ti nepáči, keď ťa volajú deduško?
Mama, prečo mi moje dieťa tak silno stíska prst?
Mama, prečo deti musia rásť? Otec, prečo keď vyrastú, musia kráčať samy? Prečo počujem, ako ma volajú babička? Mama, otec, prečo ste ma museli opustiť? Tak veľmi vás ešte potrebujem. Prečo prešli tak rýchlo roky mojej mladosti? Prečo sa na mojej tvári dajú čítať znaky po každom úsmeve pre priateľa alebo cudzinca? Prečo mám teraz sivé vlasy? Prečo sa mi trasú ruky, keď sa zohnem, aby som odtrhla kvietok?
Pane Bože, prečo sú ruže červené?“
*********************************************************
Deň sa začal zle a mal sa skončiť ešte horšie. Autobus ako zvyčajne, bol nabitý. Hádzalo ho na všetky strany, a to len podporovalo zlú náladu. Zrazu som počula hlboký hlas. Prichádzal spredu: “Nádherný deň, čo na to poviete?”
V tlačenici som toho človeka nevidela, ale počula som, ako opisuje jarnú krajinu a upozorňuje na veci, ktoré sa približujú: kostol, park, cintorín, požiarna stanica… Všetci cestujúci to sledovali cez okná. Nadšenie bolo také nákazlivé, že som sa začala v ten deň prvý krát usmievať. Prišli na moju zastávku. Ledva som sa pretlačila k dverám. Pozrela som sa na nášho sprievodcu. Bol to taký malý človiečik s čiernou bradou a so slnečnými okuliarmi. A v ruke s bielou palicou.
Bol slepý. Vystúpila som z autobusu a všetko moje napätie sa zrazu vytratilo. Boh vo svojej múdrosti poslal slepca, ktorý mi pomohol vidieť. Vidieť, že aj keď dakedy všetko ide zle, keď sa všetko zdá temné a smutné, svet je naďalej krásny. Nôtila som si akúsi melódiu a vyšliapala som po schodoch do svojho bytu. Nevedela som sa dočkať, ako pozdravím svojho manžela slovami: “Nádherný deň, čo povieš?”



**********************************************************

V pondelok ráno kráčal ulicami Turína. Niesol ťažkú tašku s nákupom starenke, ktorá bývala na štvrtom poschodí v dome bez výťahu. Zastavil sa v prekladateľskej agentúre, aby dal preložiť dokument pre jednu Nigeríjčanku, ktorá nerozumela po taliansky. Dve hodiny tlačil vozík s ochrnutým chlapcom na prechádzke v parku, po ktorej mladík už dávno túžil. Hádzal loptu dievčine s Downovým syndrómom, ktorej sa nikdy nepodarilo loptu zachytiť. V nemocnici navštívil chorú ženu na rakovinu, ktorá nemala nikoho, kto by ju šiel pozrieť. Skočil z odrazového mostíka s chlapcom, ktorý sa veľmi bál a ostatní si z neho preto robili posmech. Celú noc spal schúlený vedľa opitého bezdomovca na lavičke, aby udržal teplo.
Na druhý deň ho nebolo.
Nijaký z novinárov si nevšimol, že navštívil Turín. No starenka, Nigeríjčanka, postihnutý mladík, chorá žena, bezdomovec a malý chlapec hovorili každému, koho stretli:
"Včera bol nádherný deň. Stretol som veľmi láskavého človeka."
Len dievčina s Downovým syndrómom nič nevravela. Nevedela rozprávať. Ale smiala sa, vyhadzovala loptu do výšky a snažila sa ju zachytiť. Smiala sa s očami upretými na nebo.


*************************************************************

Peklo už bolo plné a vonku pred bránou čakal ešte veľký rad. Diabol bol prinútený zamedziť vstup ďalším ašpirantom.
"Mám iba jedno voľné miesto, a to, logicky, patrí najväčšiemu hriešnikovi. Je tu medzi nimi aspoň nejaký masový vrah?"
Aby diabol mohol zistiť, kto je najhorší, začal hriešnikov vypočúvať. Po chvíli zbadal jedného,ktorého si prv nevšimol.
"Čo si urobil?" spýtal sa ho.
"Nič. Ja som dobrý človek a dostal som sa sem omylom."
"Určite si dačo vyviedol, "uškrnul sa diabol. "Každý dačo urobí".
"To dobre viem, "povedal s istotou muž, "ale ja som sa všetkému vyhýbal. Videl som, ako ľudia prenasledujú iných ľudí, ale nemal som s tým nič spoločné. Ako nechávajú umierať deti od hladu, ako ich predávajú do otroctva, ako vylučujú slabých na okraj spoločnosti ako odpadky,ako stále len rozmýšľajú, aby niekoho zákerne podviedli. Ja som pokušeniu vždy odolal a nikdy som nič neurobil. Nikdy."
"Vôbec nič?" pýtal sa neveriaco diabol.
"Si si istý, že si to všetko videl?!
"Na vlastné oči!"
"A neurobil si nič?" spýtal sa znovu diabol.
"Nič!"
Diabol sa zachechtal: "Tak poď, priateľu.To voľné miesto patrí tebe!"
*************************************************************

Človek je taký pekný, aká krásna je jeho duša. Taký dobrý, aké veľké je jeho srdce. Taký bohatý, koľko má priateľov. Taký mladý, na koľko sa cíti. Taký silný, ako vie pomáhať slabým. Taký šťastný, ako sa vie tešiť aj z maličkosti a potešiť aj druhých. Taký múdry, koľkokrát vie poradiť tomu, kto to potrebuje...




Ženy sú ako jablká na stromoch…
Tie najlepšie sú na vrcholoch stromov… Muži nechcú prísť k tým najlepším, lebo majú strach, že spadnú a zrania sa… Namiesto toho zbierajú jablká popadané na zemi, napriek tomu, že nie sú až také dobré, ale sú ľahko dostupné…
A jablká, ktoré sú na vrcholoch stromov si myslia, že majú nejakú chybu… No v skutočnosti sú ÚŽASNÉ… Jednoducho musia byť len trpezlivé a musia čakať, kedy ten správny muž príde… ten, ktorý bude mať odvahu vyškriabať sa pre ne až na vrchol stromu…
Nesmieme padať, aby sme boli dostupné, ten, kto nás bude potrebovať a milovať nás, urobí všetko preto, aby nás získal.
Žena vyšla z mužovho rebra, nie z nôh, aby bola pošliapaná, nie z hlavy, aby bola nadradená… ale z boku, aby bola na rovnakej úrovni, spod ramena, aby bola chránená a vedľa srdca, aby bola milovaná.
********************************************************






-----------------------------------------------------------------------------------------------
Inšpirujúce k životu:

Desatoro dobrého priateľstva:

1. Rozprávaj sa s ľuďmi. Nie je nič krajšie ako dobré slovo a milý pozdrav.
2. Usmievaj sa na ľudí. Na úsmev potrebuješ len 14 svalov, no keď sa mračíš, musíš použiť 72 svalov.
3. Oslovuj ľudí ich vlastným menom.
Najsladšia hudba v ušiach každého človeka je zvuk jeho vlastného mena.
4. Buď priateľský a ochotný pomôcť. Ak chceš mať priateľov, aj ty buď priateľský.
5. Buď srdečný. Hovor a konaj tak, aby si zo všetkého, čo robíš, mal skutočnú radosť.
6. Úprimne sa o ľudí zaujímaj. Ak sa budeš o to snažiť, môžeš si každého obľúbiť.
7. Buď štedrý v pochvale a opatrný v kritike.
8. Buď citlivý k pocitom druhých. Určite to ocenia.
9. Rešpektuj názory druhých.
10. Buď ochotný kedykoľvek poslúžiť. V živote sa najviac ráta to, čo sme urobili pre druhých.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Boh, ktorý nič nepotrebuje, s láskou povolal k existencii nadbytočné bytosti, aby ich mohol milovať a zdokonalovať.
- C. S. Lewis

"Niektorí uzatvárajú dvojspolok proti svetu a svoje zdvojené sebectvo pokladajú za lásku." - Erich Fromm

"Kým existuje niekto, kto dáva, láska má šancu." (z knihy Nic než láska - Abbé Pierre v rozhovore s Helenou Amblardovou)

(Hebr 10, 24)
"Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom."

(Mt 19, 14)
"Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo."

(Mt 25, 35-40)
Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne." Vtedy mu spravodliví povedia: "Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?" Kráľ im odpovie: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili."

(Lk 19, 39-40)
Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!" On odvetil: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene."

"Láska nerobí človeka slepým, ale vidiacim - vnímavým na hodnoty."
- Viktor Frankl

Byť verný totiž predovšetkým znamená byť verný sebe. - Exupéry

Ak niekto bedáka, že ho zradil svet, robí tak preto, lebo to on zradil svet. Ak niekto narieka, že láska mu nepriniesla šťastie, robí tak preto, lebo v láske klamal sám seba. Láska nie je len podarúnok, ktorý sa prijíma. - Exupéry

Ľudia si myslia, že láska znamená byť milovaný.
Ale opak je pravdou: láska znamená milovať.
- Erich Fromm

Boha môžeme hľadať rozumom, ale nájsť ho môžeme len srdcom.
- Josef von Eötvös

Najlepšie dedičstvo, ktoré môže dať rodič svojim deťom, je niekoľko minút času denne.
- O. A. Battista

Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.
- Albert Einstein

"Keď vidíš obra, pozri si najprv pozíciu slnka, aby to nebol iba tieň trpaslíka." - Novalis

"Úplne sa nebudeme chápať nikdy. Ale budeme a môžeme oveľa viac než sa chápať." - Novalis

"Kto sa pozerá na žaby zo zeme, vidí, že idú po prachu, kto sa pozerá z nadhľadu, vidí, že smerujú k jazeru." - Pau del Rosso

"Za najkrajším kvetom i ten najšpatnejší chrobák lipne." - J. Jesenský

"Z raja nám ostalo ešte dosť veľa, napríklad hviezdy, kvety, dobrá hudba, detské oči." - J. Con

"Len deti vedia čo hľadajú." - Antoine de Saint-Exupéry

"Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril.
Práve ona je kľúčom k zmene. Až potom môžeš dávať a prijímať."
- Antoine de Saint-Exupéry

Človek sa na to pozerá a nevidí to.
Pomenuje to: Prchavosť.
Počúva to a nepočuje.
Pomenuje to: Vzácnosť.
Siaha po tom a neuchopí to.
Pomenuje to: Nežnosť.
(Lao-C´)

Modlitba Matky Terezy:
Ovocím ticha je modlitba.
Ovocím modlitby je viera.
Ovocím viery je láska.
Ovocím lásky je služba.
Ovocím služby je pokoj.

"Tešme sa z dobra, ktoré robia iní, a pomáhajme im zo všetkých síl. Možno, že Bohu, lepšie ako my, poslúžia iní." - sv. František Saleský

Verím v slnko, aj keď nesvieti, verím v Boha, aj keď mlčí - verím v lásku, aj keď ju necítim. - nápis na stene židovského ghetta

Biblia je ako mapa. Študovať ju, ešte neznamená, že sa dostaneme do cieľa. Treba nasadnúť do auta, naštartovať a ísť.
- Ulrich Parzany