Keď sa tvoje slzy do očí ti tlačia
Podávam ti vreckovku, nech si rýchlo krajšia
Keď sa potkneš o kameň a na zemi skončíš
Dvihnem ťa a oprášim ťa, nech sa tu nestratíš

Držím ťa vždy za ruku, hoc nie sme vlastne svoji
Len ťa budem sprevádzať, hoc cez tisíc morí
Nenechám ťa zomrieť, nenechám ťa stáť
No budem ti dlaňami tvoje srdce hriať

Ak si hoci zlomíš aj obidve nohy
Prenesiem ťa v náručí, aj keď ťa to bolí
Rany tvoje krvácajú, tvoju bolesť chápem
Preto som tu stále, len za teba padnem

Len pre teba ochotný som spraviť toto všetko
Bude to trvať navždy a nie len tak krátko
Túžim ti dať nežný bozk, na tie tvoje pery
Zbaviť ťa tak trápení a zavrieť tisíc dverí

Dverí všetkých trápení, ktoré stále bolia
No ver tomu, že mňa pri teba sa už veľmi boja
Nenechám sa zlomiť a to len pre teba
Vždy tu budem s tebou ako darček z neba

Chcem zas vidieť ten tvoj krásne krásny úsmev
Dať ti svoju lásku, a chrániť ťa, to je jasné
Vieš prečo to všetko robím? Lebo ťa fakt ľúbim
A to čo píšem v tejto básni ti na večnosť sľúbim

Nie je to však sľub, ktorý má byť prázdny
Chcem aby tvoj život konečne bol šťastný
Záleží mi na tebe ako Bohu na nás
Chcem ti opäť prinavrátiť ten svet plný krás.

(osoba, ktorej je táto báseň venovaná o sebe veľmi dobre vie. Patrí skutočne len jednej jedinej a zasluhuje si obrovskú dávku lásky, dobra, citu a nehy. Málo sa jej ale dostáva a preto jej touto básňou chcem ukázať, že všetko čo dostávame často prehliadame. Ale ona nie. Ona má vedľa seba človeka, akého už možno nikdy nenájde. Mám ťa rád Aji.)