Webky

(Tento text som objavila včera v zošite starom tak asi 3, hm..možnože aj 4 roky. Ach, aká som bola len nevzdelaná. Neskutočne som sa na tom smiala :D:D. Vlastná hlúposť ma položila na lopatky. No aj tak mi to príde zlaté. Je fajn zaspomínať si. A teraz idem úsmev na tvárach vyčariť aj vám. Možno ak by som to upravila, teda, dosť upravila..bolo by z toho aj niečo. Ale nechala som to schválne v tej úplne pôvodnej verzii. Príjemnú zábavu.)

______________________________________________________________________

Moja prvá polovica sa nachádzala v podobe zatial neoplodneného vajíčka, ktoré sa nachádzalo v nejakom tuším ženskom tele. Druhá polovica mňa, mala podobu žubrienky.
Jedného dňa malá žubrienka menom Spermi (netuším ako som toto zo seba kedysi vyplodila) s nositeľom XY prešla dlhú trasu a prebojovala sa až k vajíčku. Oplodnila ho. Takto som vlastne vznikla. Pomaly som sa začala rozvíjať. Pár dní mi trvalo, kým ma opustila tá nervozita či náhodou nezaniknem, alebo ma nezničia. No po mesiaci, som si bola takmer istá, že mám pred sebou ešte dlhú púť.
Ďalších 8 mesiacov som sa plavila v nejakej žaburine, ktorá mi pripomínala obrovský oceán. Vkuse ma niekto otravoval hladkaním, prezeraním, spievaním a podobnými gebuzinami.
Párkrát sa mi stalo, že sa moj priestor zväčšil a zrazu som videla už len oko a prst...bol to doktor. (Myslím, že v živote žiaden doktor TAM nestrčil prst a už vobec nie oko..ale ja som proste ja..alebo ja, som bola ja..mala hlupa..:D) Neustále ma štvali. Začala som kopať, no oni sa len usmievali a tvárli že je to tak krásna vec. O chvíľu si už aj začali prikladať na mňa svoje ušiská. Kto sa mal dívať na ten mas?! (Táto veta ma dostala :D)
Po tých 9 mesiacoch som bola taká veľká, že som sa bála či sa tam nepripučím. Otočila som sa dole hlavou a popišala. Človek ženského rodu, zatiaľ neurčitý (to sa nevylučuje vzájomne, náhodou ? :D) začal kričať a ja som vedela, že môjmu plávanie nastal koniec. Ten oceán zrazu zmizol. Hnusný doktor, ktorému som donedávna videla len prst a oko ma vytiahol von. Odrezali mi kus toho najlepsieho co som mala, hadičky. Fajne chutilo to, čo cez ňu šlo, náhodou.
Začala som plakať, samozrejme. Zrazu som uvidela obrovský jas a zalapala po dychu. Odporný doktor ma položil na niečo mäkké. Prihovorilo sa mi to. Bola to mama..

___________________________________________________________________

(Fakt berte s rezervou) :D