Webky

Posnažím sa aby to nebolo trápne. Chcel som hodiť pokračovanie zajtra ale dám to dnes, lebo mám myšlienky ktoré sa pýtajú von. Aká je podstata života...

(owl city - fireflies)

Táto pesnička vo mne má miesto, pretože počas tohoto hrala. Pustite si ju, dotvorí vám to situáciu.

Až ma mrazí z toho aký silný bol ten rozhovor. Človek ktorý umiera vám vypráva také veci na ktoré prichádzajú len géniovia a vedci... Keď mi povedala kto je ... ešte neumierala , ona nikdy neumiera.

"Chcela som byť niečím. Nevedela som čím chcem byť. Teraz ma napadá milión vecí ktorými by som bola. Ako keby som mala trest za to že neviem čo chcem byť, a teraz keď už by som vedela tak je neskoro. Vieš čím chceš byť ? " Rozplakala sa.

-"Áno, viem čím chcem byť. Robím v Herbalife. " Ožila. Prestala plakať, ako keby bola moja matka a ja jej dieťa, ona chce aby som mal budúcnosť.

I´d like to make my self believe, that planet earth turns , slowly...

Presne v tomto momente hrala táto pasáž. Všetko sa spomalilo. Ako naschvál. Pomalá bolesť. Ozývalo sa po prázdnej izbe. Bol v nej bordel a veľa vecí a bola tak prázdna. Prázdna ako my.

"Serie ma to že ... " Premýšľala čo zapotiť. Už sa jej nedarilo ma rozosmiať. Už som cítil chlad. Jej slzy ktoré mi kvapli na ruku boli ľadové. Ako snehové vločky, ktorých mala vždy v zime plné vlasy. Tak sme sa smiali že je naša snehulienka. Tak sa pekne usmiala. Vedela to. Že je pre mňa viac.

"Seriem na inteligentné frázy..." Už jej došli aj slová ktoré mali význam. Všetko nemalo už význam. Môj život už nestál, už cúval. Do spomienok a minulosti ktorá bolela. Bolela pre to čo je teraz. A bude bolieť viac pre to čo bude potom.
"Pamätáš na tie svetlušky ? " Opýtala sa ma tak apaticky a už som zase cítil že povie niečo čo ma rozreve.
-"Hej... pamätám..."
"Zistila som že svetlušky žijú dosť dlho. Dlhšie ako ja... je to smutné..." Kurva toto mi nehovor. Zakryl som si tvár, keď revem som škaredý. Ale ona mi odtiahla ruky. Pozrela do mojích červených očí . Tie jej neboli plné . Boli prázdne. Hľadal som v nich tú iskru ktorá nikdy nezomiera a ktorou sa upokojím a dám sa zase do poriadku. Ale videl som tmu. Bol som ticho a cez oči som tlačil asi liter vody. Na parketách sa robila kaluž.

Už sme si porevali, je čas ísť ďalej. Ale kam ?

"Zarábaš si ? " Zase ma zaskočila.
-"Hej ale ešte len začínam... Ale do konca roka to bude viac ako 2000 €. Na birdzi som nakecal že to bude 5000 tak možno sa mi aj to podarí... ale je mi to jedno. " To slovo /jedno/ ju rozplakalo.
"Je ti to jedno ? Kôli mne ? "
-"Hej. nebudem ti klamať"
"Ty kurevník..." Usmiala sa. Zazrel som tú iskričku ktorú som hľadal. Tá iskra, ktorá planula len pár sekúnd, stála toľko námahy a bola úplne poslednou, bola len pre mňa. -"Ľúbim ťa kamoška." ( to bolo naše tajné, že ju ľubim ako kamaratku.)
"Aj ja teba ty trdlo."

Zase bolo všetko ok. Ona to urobila ok, len pre mňa, na pár sekúnd, aby som mal radosť. Zobrala papierik a niečo naň napísala prvým perom čo jej padlo do ruky. Skrčila ho aby nebolo vidieť čo je na ňom napísané , dala mi ho a stisla mi dlaň. Ja som si to išiel prečítať a ona ma zastavila .

"Toto ti dávam, už to nechcem... nechaj si to len pre seba."

Otvoril som ho.
Na tom papieriku bolo napísané "nádej"

Viete aké to je ? Dať z posledného a nešetriť ? Dať poslednú nádej... Zobrať tú nádej sebe a dať ju inému. Dať ju celú, nenechať si ani kúsok pre seba. Pretože už ju nechcete. Pretože pre vás je nádejou nádej niekoho druhého.

Posledná vec ktorá je len jej originál, made in táňa...

"Vieš čo mi toto všetko dalo ? " Lúčili sme sa a toto mi povedala vo dverách. Nedokázal som povedať otázku /čo/, nezmohol som sa na viac než opýtavý pohľad.

"Nič..." Tlačila sa mi slza. Otočil som sa a už som radšej išiel, už ma boleli oči.
"Dalo mi to nič... a v tom ničom je celý môj život ... to nič je všetko... to si ty, a vlado , nika... také nič... myslíš že ľudia a ich domy, mrakodrapy a milióny sú viac ako nič ? "
Ani som nezastavoval. Mal som pevne v ruke jej darček . Nádej. V poslednej chvíli som sa otočil a povedal som na rozlúčku :

"Tiež dosiahnem svoje nič... "

Celý tento príbeh je vymyslený. Ale to mu neuberá na myšlienkach. Je to tiež také nič.