All we are masks

http://www.youtube.com/watch?v=RNgsBEpd7B0&feature=fvst

All the right places

Sme len masky usmievajúce sa na reflektory. Pod maskou je skrehnutá duša, ktorá plače lebo svet neuvidí jej pravú tvár. Nechce ju vidieť.

Niekedy sa hanbíme sa svoju pravú tvár. Zahodíme masku aby sme ukázali odvahu. Keď však našu tvár uvidia ostatné masky, zhrozia sa. Preto si rýchlo nasadíme masku a všetky masky čo to videli, už si ľudia nedajú z tváre, ako poučenie.

Hráme v jednom veľkom divadle. Niekedy hodíme naštvane scenárom o zem. Ale zabúdame, že ho často píšeme my sami. To bola ona ! Maska ! Ona za to môže !

Úmysly sú ako naši herci, ktoré hrajú za nás. Aby sme sa popýšili, svojou šľachetnosťou. Potom smútime, aký je svet zlý. Svet, to sme my. Celý svet má masku. Iba príroda je obnažená a sama sebou. Buďme dokonalý, buďme viac ako je on, či on ! Masky nám šepkajú.

Bravúrne herecké výkony sprevádza potlesk. To tlieskame my. Sebe na ódu. Sebe ? Či svojmu akože ja ? Keď jednu z tváre zložíme, zistíme že je pod ňou iba ďaľšia, podstatou rovnako hnusná. Má človek vôbec ešte tvár ?

Niekedy nás to všetko rozplače a zakrýva to maska. Zabúdame však, že aj masky vedia plakať

Do sály, kde sa koná niečo ako maškarný ples, vchádzajú ľudia. Pri dverách strážia dvaja chlapíci aby sa dnu dostali len pekný. Všetci vchádzajú v maskách. Kto nemá masku alebo ju nemá peknú, nech ide von !

Utvoria sa páry a masky tancujú. Masky sa usmievajú. Masky sú šťastné. Sú k sebe milý, sú k sebe ako ľudia. Pretože sa cítia pekný. Tancujú. Tešia sa.

Všetky masky sa usmievajú, ani jedna nieje smutná. Tanec skončil. Všetci pomaly utíchajú v stálom rytme a príjemnej hudbe.

Zrazu si jedna žena dáva masku dole. Plače. Všetci stíchnu a pomaly, neisto skladajú masky. Každý má slzy na tvári. Zahadzujú masky a chlapíci všetkých vyženú von. Lebo niesu pekný. Pekné boli len ich masky