Veľké city striedali veľké podvádzania. Odchádzam za dúhu. Tam na mňa čaká Richard Burton. Každú noc ho vidím vo svojich snoch... Sľúbil si, že budeš čakať na druhej strane. Na mieste, kde sa strach stáva súčasťou bytia. Našej existencie. Kde vnímaš ľudský nárek o čosi intenzívnejšie. Pokoj ... Ďalej »

Vrzající postele, to je náš sport.. Co prosím?! Řekl jsem vrzající, mohli by ste vynechat to prosím?! Povedala som ti, že chcem, aby si zhorel v pekle. Prišla som so správou od lekára priamo k tebe a ty si niekomu volal. Niečo si zamrmlal, že musíš zavolať, neodišiel ... Ďalej »

Ale áno, je to jedinečný chlap a dokonalý milenec. Je to môj najlepší priateľ, moja bútľavá vŕba, no zároveň je to človek s ktorým neustále bojujem a prehrávam... Alebo možno bojujem sama so sebou a svojimi chorobnými predstavami. Už neviem. Skutočne prestávam rozoznávať skutočnosť a ... Ďalej »

Víš jak já si připadám? Já jsem jak kočka na rozpálené plechové střeše.. A vítězstvím pro tu kočku je zustat ne té střeše dokud to jde! Skutočne. Skutočne raz vyčerpáme všetky možnosti. Prestaneme existovať. Raz sa upijem k smrti a ty si budeš ďalej žiť svoj polovičný život ... Ďalej »

Opili sme sa. A jazdili príliš rýchlo. Bez obmedzení a bez rozmýšľania. Bez obáv, ktoré nám ničia všetko to pekné, čo sme si vytvorili. Bez hlúpych zákazov, ktoré si dávame, aby sme ich porušili. Musíme to potlačiť. Predstierať a piť viac, aby sme umlčali to, o čom nesmieme ... Ďalej »

Je po všetkom, čoho som sa obávala. A ja naďalej zostávam stáť na relatívne bezpečnom nástupnom ostrovčeku uprostred tejto neutíchajúco hektickej premávky, ktorá sa ma akosi prestala týkať. Je tu pokoj. Príjemný pokoj. Čas od času sa zdá byť predzvesťou strnulého stereotypu, či chladu, ktorý ma ... Ďalej »

Ujo ti splní všetko... Neviem, či tam bol náznak irónie či sarkazmu. Nie, asi nie. Ona nebýva ironická, možno len občas priveľmi úprimná. A necitlivá. A nemá ho príliš rada. Vlastne nebol ľuďom nikdy príliš sympatický... A hej. Toto je infantilné hlúpe vyznanie. A spoznali sme sa (ne)zvyčajne. Ťažko povedať. ... Ďalej »

Nemám rada pesimistov. Viete. Takých tých ľudí čo stále dookola vravia, ako sa čosi nedá, ako to všetko nedopadne dobre a ako je to celé na hovno. Ako keď sa dušovali, že moje vlasy nezvládnu útok dvanásť percentným peroxidom a že mi na hlave zostanú kokosové ... Ďalej »

Keď vás takmer zabije vlastná pupočná šnúra, je to na hovno. A asi to bolo čosi ako vstupná brána do tohto života, ktorej signalizačné svetielko blikalo červenou a predpovedalo všetky tie sračky, v ktorých som sa neskôr ocitla. Mater príroda tomu ale evidentne chcela predísť, no ... Ďalej »

Som dieťa kvetov, zlato. Dívaš sa, ako tancujem? Pozri, spievam pieseň dažďovým kvapkám hrajúcim sa na okennej rímse tohto priestoru. Nášho. Priestoru.... Vieš, nemal by si mi brániť. Nechaj mi tento moment. Miloval si dievčatko s kučeravými vlasmi. Hĺbka jej gaštanových očí ukradla čosi z tvojho vnútra. V ten ... Ďalej »