Webky

Išiel Jano ráno z hodov, bielou cestou kráčal domov.
Hodina už deviata bola, ľudia išli do kostola.
Jano pokojne si kráča, zahryzuje do koláča.
Sem-tam glgne za hlt vína, čo mu dala jeho stryná.
Jano stále stretá ľudí, čosi sa mu v bruchu budí.
Trikrát prdne a to stačí, až sa naňho hnačka tlačí.
Lenže ľudí plná cesta, hovno v riti nemá miesta.
Ani kríčka, ani stromu, keby aspoň blíž bol k domu.
Prdol ešte zo tri razy, to sú predposledné fázy.
Jano v behu vpred sa derie, len-len, že sa neposerie.
Hlava mu od strachu puká, hovno z treniek mu kuká.
Už je zle, hej veru áno, čo som sa nevysral ráno?
Teraz utekať ho súri, sračka v riti mu už zúri.
V behu odopína remeň, odpadne mu gombík jeden.
Už je celkom blízko hajzla, v tom do gatí sračka švajzla.
Jano ako skala stojí, pohyb urobiť sa bojí.
Už je celkom bez nádeje, sračka sa po lýtkách leje.
Blízko hajzla stojí smutne a vtom zareve preukrutne..
mocným hlasom do vetra: "Chýbalo mi len pol metra!"