dočasná neznáma,
si vítaná pri čítaní prvého letného listu.
listu písaného prstami s novou, stokrát citlivejšou kožou.

nezvyčajne divoká jar sa v dnešku konečne stratila. jej zánik je ešte čerstvý. náhly otlačok, ktorý zanechala, ma ešte trochu ťaží.
vskutku, jar, počas ktorej človek nepostrehne jediný kvit kvetu, ho musí prerobiť. upratať. prerodiť.

v prvom letnom liste sa zrejme nepatrí rozlievať dávne terajšky. vnímajme dotýkajúce sa okamihy.

tak napríklad teraz si všímam čajovňu. fúka do nej a mňa ofukuje. nemá steny. všade má východy aj vchody a predsa existuje, v kúte parku uprostred mesta, v ktorom sa už skôr nechtiac ako chtiac nachádzam.
len vlani som sem tak zo dňa na deň šiel a presne o rok neskôr, čiže približne dnes, by som sa najradšej vrátil. alebo odišiel niekam úplne inam. ach, ja pevný chumáč zmätku, opäť som sem vylial trochu minula.

nútim sa všímať si príjemný posed v čajovni. pohľad mi však striedavo skáče z knihy požičanej od dobrého kamaráta, ktorý sa stal doslova zo zimy na jar vzácnym starým známym, na okolosediacich a všade pohybujúcich ľudí, ktorí až na občasné výnimky skôr tvoria zväzky samičiek a samcov. vzájomne sa vábia, čím si jednoducho spôsobujú radosť.

keď tu vidím toho jediného samého zamysleného človeka v odraze vlastnej písacej mašiny, tak neviem, či si mám začínať myslieť, že by vlastne nemuselo byť čudné byť takým tým obyčajným samcom a skrátka sa len oddať gravitácii. tie moje teórie o abstraktnom vzťahu nezameraného na sústavné dotyky tiel a orgánov skončená jar zdásaže falzifikovala. možno však obojsmerná (ne)túžba (ne)telesná jestvovať môže, len treba trpezlivo vyčkať na presnú kolíziu.

leto kriví realitu, obnažuje telá, čím mení pohľad samčekov, ktorým sa zdá, že ich cieľ je v dosahu niekoľkých hodín, tak možno preto tie úsmevy a radosti.
možno som však len príliš prísny a beriem sa príliš vážne, možno sú reprodukcie seba samých nevyhnutne prirodzeným javom, čo by bolo smiešne, pretože by som bol zrovna ja tým plytkým.

skrátka, neviem nájsť ten nadhľad, ktorý by mi bolo treba. podeľ sa, ak si ho objavila.

to jarné upratanie ma, ako čítaš, skôr rozhádzalo.

voda riedená zeleným čajom sa postupne odzelenievala, stávala sa žltou a teraz ju už čaj vskutku ani neriedi, začína byť priezračná, čo mi je indíciou vhodnosti odsadenia sa.

môžeš zanechať správu, či slnko ešte stále chŕli svetlo a osvetľuje ti veci, javy, krajiny, pevniny. potešil by som sa novým poznatkom, novým rozptýleniam. veď uvidíš, akú reakciu vhodnou uznáš.

maj ráno deň noc a v nich pomalé odpočívanie.

techniká poznámka číslo jeden - nereagovanie považujme za druh reagovania.
technická poznámka číslo dva - nabudúce opíšem viac života.

podpísaný
dočasný neznámy