Ježibaba MadĽenka bola večne zajebaná v chatrči uprostred lesa. Taká bola škaredá, že hádam aj slepý by ocenil svoj hendikep pri pohľade na ňu. Mala aj kacúra menom Murko, čo jej bol stále zakvačený na cecku. Chudák. Pri chôdzi mu furt kopala kolenom do hlavy. Jedného dňa dokonca aj k nej privanul blahodarný severný vetrík a listy, ktoré unášal na svojich krídlach jej pošepli, že malý Ľuľko Bobuľovie z neďalekej dediny je nemocný. Ha! Toto je jej príležitosť! Neváhala, vysadla na metlu a raz-dva uháňala k Bobuľovcom ako tá najvychýrenejšia liečiteľka.
Ľuľko bol červený ako reďkovka po výkope, s modrými očami skoro vypadnutými z jamiek. Úplne ako zapečený.
Stará striga k nemu rezko priskočila, dva prsty mu pichla do nosa a ďalšie tri do riti. Suverénne vyhlásila, že telesná teplota tohto sopliaka je zvýšená o 2,37°, čo je nedobrým znamením toho, že je nakazený ebolou typu G26. Okamžite ho treba preliečiť, ale zvládne to len ona sama u nej doma. Bobuľovci zaváhali. Predsalen...striga je striga...čo ak ho schniape náhodou?? Po dlhej hlbokej vneme usúdili, že inú možnosť asi nemajú, teda nech si ho zoberie tahleta lokša. A ako záruku návratu ich jednorodeného Ľuľka si nechajú jej kacúra. Potom, čo ho ledva zdriapali z jej cecka dole, nenadšene sledovali ako stará ohava vyskočila na metlu a prudko vyštartovala smerom bohvieakým.
MadĽenka hneď, ako prišla domov naložila dreva pod kotol a pome aj s malým Ľuľkom doňho. Prihodila tam aj výťažok z močipudky lužnej, že to decku prečistí kanále. Malému sa skutočne začali roztvárať všetky otvory. Ajajaaaj! V takom teplučkom kúpeli si zaiste pripadal ako v džakuze. Ako chlapča otvorilo oči, zbadalo ježibabin lačný pohľad....aale už bolo neskoro. Stará čúza si pomyslela čo tam po nejakom kocúrovi zavšivavenom... a Ľuľkovi drbla metlou po hlave. Potom ho pomaly na miernom ohni pri teplote 250°C opiekla do chrumkava. Následne podávala s povymáčanou močipudkou a doslova všetko sežrala na jedno posedenie.
Po márnom vyčkávaní na svoje decko sa Bobuľkovci vysrali na to, kacúra si prisvojili namiesto Ľuľka a s láskou ho potom odvšivovali každý boží deň. Všetci boli spokojní, akurát na záhrade za babinou chatrčou z hustého hovna spýtavo čumeli do blba dve krásne modré očičkaa....... mňam!:D

THE END