Každý si volíme svoju cestu. Každý si volíme svoje sny. Každý si volíme svoj osud. Každý z nás vie vrátiť čas. Spýtajme sa samých seba čo preto robime?

Neprajem ti, aby si ostal ušetrený nejakého utrpenia, pretože viem, že aj tak neostaneš..
Neprajem ti, aby ti po tvári netiekli slzy, pretože ich aj tak nezadržíš a plačom sa ti aj tak uľaví..
Neprajem ti, aby si nezakúsil žiadnu bolesť, pretože už ju aj tak dávno poznáš..
Taktiež už vieš, že utrpenie zušľachťuje, že slzy očisťujú srdce a bolesť, že zároveň zraňuje i posilňuje...
Niečo by som ti, ale aj tak rada popriala:
Aby si bol za všetko vďačný, i keď sa ti to možno nebude páčiť...
Aby si opatroval spomienky na dobré veci, ktoré si zažil, i keď ich nie je možno zas až toľko...
Aby si si svoj kríž zbytočne neodhadzoval, pretože koľkokrát ho odložíš, toľkokrát sa budeš musieť vrátiť a zbierať ho...
Aby si ho mohol doniesť až na vrchol, na ktorý je nutné vystúpiť, i keď sa zdá nedosiahnuteľný...
Aby dary, ktoré v sebe máš rástli pomaly, ale po celý čas ti pomáhali...
Aby si nikdy nevymenil priateľa, ktorý je ten pravý a keď urobí chybu, aby si mu odpustil a nie opustil...
Aby si mohol dávať radosť, silu a nádej tým, s ktorými ťa spája láska.

"V človeku je vždy niečo viac, než uvidíte na prvý krát, a možno to je práve to čo hľadáte."


"Láska je taktiež neobyčajná v tom, že hoc jej existuje viac druhov, ktoré sa rôznia svojim prejavom, jej podstata zostáva stále rovnaká. Spočíva vlastne v hlbokej úcte k milovanej osobe, v úprimnej vďačnosti za jej bytie a v rozhodnutiu venovať jej istú časť svojho srdca.".

Nádej vzbudí vieru a vo viere nájdete silu. Silu, ktorá vám pomôže na ceste životom prísť až k cieľu, kde nájdete splnenie svojich snov."


"Žiť neznamená len tešiť sa, veseliť a usmievať. Žiť znamená aj bojovať. Lebo bez boja nie je výhra. Každý máte právo na šťastie a všetko čo potrebujete nájsť na ceste ku šťastiu je skryté vo vás.""Dobrý priateľ je nádej v krajší svet. Pretože v ňom vidíme, že nesebecké tolerantné vzťahy môžu fungovať."

Vretenica hovorí - ja sa nezvíjam, to cesta je krivá
"Sila neznamená vyhnúť sa rane, či dať ju prv než iný. Sila znamená nebáť sa dostať ranu, ak je to nutné riziko, ktoré musíme podstúpiť na ceste životom. Čiže riziko, ktoré musíme prijať pri hľadaní životného šťastia, či pri viere v ideály ľudskosti."
"Teda ten, kto chce hľadať šťasie nech ho nehľadá len v naplnených snoch, ale i v tom, čo má dnes a pripadá mu všedné.""Čím skôr pochopíme významu života a jeho princípom, tým skôr nájdeme vnútornú harmóniu spokojnej duše. Naučíme sa vnímať život kontinuálne ako cestu a budeme vedieť dať našej ceste to správne smerovanie. Smerovanie nie do raja šťasteny, ale do bežného života na zemi, v ktorom si dokážeme vážiť to krásne a čeliť každodenným nástrahám a boľavým trápeniam."

Charakter ženy sa neprejaví tam, kde láska začína, ale tam, kde láska končí.

Ak nájdeš cestu bez prekážok, tak ver, že nikam nevedie....

Desať ľudí ťa môže zradiť, a príde jeden a ten ťa môže zachrániť.

City nikdy nebudú na vypínač, aj keď sa tak mnohí tvária.

Životné motto:

"Všetka bolesť a trápenie v živote je len spôsob, ako sa duša dobrovoľne učí to, čo potrebuje, aby duchovne rástla.."

"Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život. Nauč ma umeniu malých krokov. Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas. Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého. Prosím o silu disciplíny a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil. Aby som neprespal záblesky svetla života, a aby som si aspoň tu a tam našiel čas na umelecký zážitok. Umožni mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či budúcnosti mi neprospieva. Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je najbližšie, pomôž mi pokladať práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu. Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko. Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame. Pripomínaj mi, že rozum sa často stavia proti srdcu. Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou. Chlieb náš každodenný daj mi pre telo i dušu. Prosím Ťa o prejav Tvojej lásky, priateľské echo a aspoň tu a tam náznak, že som užitočný. Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním; daj, aby som dokázal čakať. Nech vždy nechám Teba i ostatných dohovoriť. To najdôležitejšie si človek nehovorí sám; býva mu povedané. Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby som dorástol na túto najkrajšiu, najťažšiu, najriskantnejšiu a najnežnejšiu vec života. Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra - slovami, či bez slov. Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život. Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem. Nauč ma umeniu malých krokov!" /Antoine De Saint-Exupéry/


Kde lásku pochovali, tam šťastia niet. Len smútok z očí hľadí, mráz spálil kvet. Tam z hlbín duše počuť boľavý ston. Bez lásky srdce plače, bolesť je v ňom.


Spravodlivému človeku prospievajú aj tvrdé rany nepriateľov. Práve tým, že škodia, pomáhajú. Je tomu tak, ako keby dážď drahokamov spustošil vinicu, a tým obohatil jej majiteľa vzácnejším pokladom.



.. Malý chlapec sa spýtal mamy: „Prečo plačeš?" „Pretože som žena, " povedala mu. „Nerozumiem!" povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala: „A nikdy ani neporozumieš." Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca: „Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?" „Všetky ženy plačú bez dôvodu, " bolo všetko, čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: „Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??" Boh odpovedal: „Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná. Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie. Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej SILU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla. Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy. Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. Všetky zeny si zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit, a vytrvalosť. ...muži, ktorí ešte nevedia prečo ženy plačú. Možno je to práve kvôli nim !!!