Nakoľko mám čas, pustil som sa predsa len do písania štvrtého pokračovania tohoto článku. Od rána celkom slušný záber, ale to všetko len preto, aby som sa nenudil, a práca predsa šľachtí. Všetkého mám našťastie nadostač, takže ja sa osobne snažím o to, aby som šetril kde sa len dá, aby som zbytočne nemíňal, neplytval všetkým, čím sa len plytvať dá, a čo všetko si dokážeme pod týmto pojmom len predstaviť.

Prečo to spomínam. Je smutné, že ten slogan o rečových znalostiach pojednáva teda vyslovene, mohol by som povedať, o akejsi encyklopedickej, intelektuálnej, neviem ešte akej znalosti, bez toho, aby hlbšie skúmali daného človeka.

V tomto opätovne budem narážať na slabiny nášho školstva, ktorým naozaj ide len o akési čísla, o akési nezmyselné grafy a neviem ešte aké hodnotové ukazovatele, ktoré nemajú miesto v reálnom živote, a teda sú úplne zbytočné. Človeka paradoxne dvíha niečo iné. 

Áno, aj ja som sa veľmi rád učil. Avšak narazil som veľmi skoro na problém, že s mojimi vedomosťami proste nie vždy sa dá uplatniť. Pripadal som si ako na nejakej hojdačne, raz sa mi mimoriadne nedarilo, teda začínam moje konštatovanie vo všeobecnej rovine z tej opačnej strany a konca, ako možno mnohí by začínali práve opačne, a raz sa mi darilo až moc. Až som si myslel, že neviem presne už čím som. Čo všetko aj ja som napríklad sledoval tou mojou zvýšenou aktivitou, o čo konkrétne aj mne išlo. Či o sebaprezentáciu, alebo zisk, alebo rozšírenie svojho akéhosi toho pomysleného osobného portfólia, ktorým každopádne nie jeden z nás predsa len sa chce pýšiť, chváliť, že konkrétne napríklad dosiahol, čo všetko je za ním keď sa za sebou obzrie, a aký kus práce zanechal, aké hodnoty vytvoril.

Tento pojem, vytváranie hodnôt by som sa pozastavil, pretože tomu azda mnohí nerozumieme z toho dôvodu, že vnímame povinnosti len na základe akéhosi splnenia tých pokynov, ktoré máme dané, aby sme si odviedli svoju prácu. Ono je to všetko pekné, ale človek sa veľmi rýchlo unaví, opotrebuje, zistí, že v podstate to, čo tvorilo jadro jeho života, v čom sa cítil dobre, kde pociťoval napríklad pomoc, až sa dostal na úroveň akéhosi osamostatnenia, zistil, že to všetko začína tvoriť jednu veľkú prekážku v jeho osobnom napredovaní. Ako to konkrétne myslím sa posnažím vysvetliť.

Prejavuje sa to tak, že už sa stotožnil s danou náplňou svojho života, môžeme si to aplikovať na osobný život, alebo nejaké pracovné, profesijné zaradenie, ktoré momentále vykonávame a podobne,  sme celkom radi, že proste máme nejakú robotu, ale vcelku vynárajú sa nám nepriamo, alebo priamo otázky, či som na správnom mieste.

Viackrát som sa stretol s názorom, že ho to už nebaví. Aj mna nebaví mnoho vecí, ale viem že keď niečo chcem dokázať, baviť ma to musí. Musím proste preukázať, že som na správnom mieste, a že som plne stotožnený s tým čo momentálne robím. Moje heslo v podstate je celkom jasné a jednoduché, a to je asi toľko, že nikdy nechcem vymýšľať nič, čo by som vniesol akési rozmary do mojej činnosti spôsobené mojou možno neochotou, nechuťou, práve sa snažím úplne opačne vnímať veci.

A toto všetko vyslovím záverom, a síce že. Viem, že čo konkrétne robím, nie je celkom jednoduché, ani podujať sa na to len tak z minúty na minútu pre mňa nebolo jednoduché, ako som to musel v podstate spraviť toto rozhodnutie, ale vidím, že pre mňa bolo veľmi prínosné, veľa som sa naučil

Až v tejto práci som pochopil, čo znamenajúú tie biblické texty, ktoré teda vyjadrim v riadkoch nižšie, celkom na záver tohoto článku, a síce to, že.... Pre mňa žiť je Kristus, a zomrieť zisk. Pavlov list Filipanom 1,21.

 Blog
Komentuj
 fotka
torpedo08  19. 2. 2020 12:23
Podla meliškologických výpočtov sme človekom minimálne 250 rázy !
 fotka
vreskot000  19. 2. 2020 12:26
@torpedo08 jejej sevas. dakujem
 fotka
torpedo08  19. 2. 2020 12:27
Nz
Napíš svoj komentár